Main menu

 

9 vlastností, ktoré by sa mali rodičia naučiť od svojich detí

4th júl 2016

Dospelí si myslia, že už sú skúsení, že mnoho vedia a máločo ich môže prekvapiť, avšak myslia si to len do tej doby, než prídu deti. Potom ako novopečení rodičia zistíme, že sa toho ešte musíme učiť veľa a že to nebude jednoduché. Zrazu nám nestačia príručky, múdre knihy ani nabité vedomosti a skúsenosti, všetko je málo. Časom zistíme jediné, musíme sa učiť od svojich detí, je to jediná možnosť, ako ich pochopiť a získavame tak aj cenné podnety pre ich výchovu.

Od narodenia našich malých druhých ja už žiadne pravidlá získané pred deťmi neplatia, všetko je nové a musíme sa učiť a učiť, vlastne celý život sa učíme od svojich vlastných potomkov. Možno si myslíme, že je to hlúposť, že tie malé nevinné bytosti sa musia učiť predovšetkým od nás, aby na svete slušne obstáli, ale je to tak, že my sa musíme učiť od nich, aby sme obstáli ako rodičia a potom im mohli ponúknuť svoje skúsenosti.

Mnohé detské vlastnosti by sme si mohli osvojiť, aby sme obstáli aj ako ľudia v pravom slova zmysle. Veď kto dnes v technickom a modernom svete vôbec má poňatia o tom, čo je to ľudskosť a jej podstata. Deti to vedia. Ponúkame vám niekoľko detských vlastností, ktoré by sme si od našich detí mohli osvojiť.

  1. Úprimnosť

Deti rady a úplne jasne hovoria väčšinou všetko, čo si myslia. Neboja sa hociktoré nepríjemné veci povedať nahlas. Je známe, že pravda bolí, ale aj milosrdná lož je lož. Povedia všetko, ako to jednoducho vidia. Neskrášľujú realitu, nech už je akákoľvek, aj keď sa jej napríklad boja. Malí človiečikovia niekedy pre svoj prospech klamú, ale odpozorujú to skôr od dospelých, my by sme mali odpozorovať ich dokonalú úprimnú snahu nám predniesť na svetlo a v plnej paráde svoje myšlienky a pocity.

  1. Priamosť

K detstvu nepochybne patrí aj priamosť. Už ono slovo je synonymom detstva. Je to jedna z vlastností, ktorá dospelým často chýba. Nejako zabúdame, že s poctivosťou najďalej zájdeme, že podvádzať sa nemá, že lož má krátke nohy. Žiť bez pretvárky, to už dospelí nevedia, ale deti áno. Dokážu byť bez hanby a sebazaprenia priami a poctiví. Prečo nie my?

  1. Nepodmienená láska

Deti milujú a nič nepožadujú, majú svojich rodičov rady, majú ich za svoje vzory a za svoju veľkú lásku nič nechcú. Svoju lásku aj náležite vyznávajú, aj keď to niekedy nevidíme alebo na to zabúdame, stále nám opakujú, ako veľmi sme pre nich dôležití a nenahraditeľní. Kto z nás „veľkých“ je toho schopný bez frázy niečo za niečo, bez tej túžby mať, vlastniť. Kto z nás miluje bez podmienok, čisto, oduševnene? Len tak dokážu lásku vyjadrovať deti, kiež by to vedeli aj ich rodičia.

  1. Odvaha

Nám dospelým sa miestami v živote len ťažko hľadá odvaha, ale deti sú jej plné, neboja sa ničoho, objavujú svet rady aj so všetkými jeho prekážkami a prekážky s odvahou a bez strachu prekonávajú, strachu ich učíme až my rodiča. Dokážu s odvahou vystupovať a odvahu šíriť. Cítia túžbu ísť ďalej a za všetkým čo chcú, aby mohli vyrásť a stať sa dospelými.

  1. Snívanie

Vznášať sa v oblakoch? Prečo nie? Aspoň na pár chvíľ by sme sa každý deň mali nechať niekam uniesť. Niekam do svojich snov. A presne tak, ako to vedia deti. Predstaviť si nový (ružový) svet, kde je všetko krásne a jednoduché. Kde sa plnia želania a kde dobro a láska vždy vyhráva. Snívajme o všetkom, čo nás napadne, pretože ak budeme veľa chcieť, dosiahneme všetko, napríklad aj tie naše ružové sny. Veď nič nie je nemožné!

  1. Optimizmus

Keď dospejeme, často sa vzdávame veľkého dielu optimizmu, s každou zlou skúsenosťou, s každou stratou sa nám videnie sveta mení v tmu, mali by sme sa od detí tiež naučiť myslieť zdravo, získať si pre seba časť ich číreho optimizmu, vidieť veci nielen také aké sú a mali by sme viac dúfať a viac sa snažiť vidieť veci lepšie, aby naše konce mali jasnú bodku (i v mysli). Kto by chcel stále maľovať čerta na stenu?

  1. Čistá hravosť

Dobrý rodič je predovšetkým ten, ktorý má v sebe kus dieťaťa, prebuďme ho teda v sebe, nie je zlé ani zakázané sa občas cítiť ako dieťa, je to miestami dokonca roztomilé, mali by sme od svojich detí odpozorovať tú radosť z pohybu, z hry, z spoločných aktivít. Ak dokážeme občas život brať ako hru, býva jednoduchší.

  1. Dôverčivosť

Aj keď veriť v každého a vo všetko vyslovené u nás býva označované ako naivné, niekedy by sme dôvere mali dať šancu. Len ten, kto dokáže naplno dôverovať, môže byť v spoločnosti šťastný. Veriť a dúfať predsa vie každý z nás, len deti o trochu lepšie, požičajme si trochu ich naivity, budeme sa chvíľu cítiť spokojne a bezpečne.

  1. Chuť smiať sa

Deti sa vedia krásne z plných pľúc zasmiať. Oči im pri tom žiaria radosťou a chcú sa smiať znova a znova a tak nás rodičov k tomu trochu podpichujú. Tak sa na ne prestaňme mračiť a zasmejme sa. Nie nádej, ale smiech umiera posledný. Aj keď si už myslíme, že nám nič nepomôže – smiech áno. Čo dodať. Snáď len to, že smiech lieči, preto sa smejme s deťmi, čo hrdlo ráči.

Prečítajte si dašlí články o deťoch:

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím pekného dňa
Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia