Main menu

 

Ako sa meníme s ďalším potomkom?

7th júl 2016

Hovorí sa že jedno dieťa, žiadne dieťa. Veriť spomínanému porekadlu môžeme, ale aká je skutočnosť? Starostí máme snáď o trochu menej, predsa len ide o jedného člena v rodine navyše, ale to neznamená menej strachu, naopak čím menej detí máme, tým viac bojujeme so strachom a čím viac sa nám rodina rozrastie, tým viac v nás vzrastá vnútorný pokoj a pocit istoty. Koľko detí máš, toľkokrát si rodičom. A spoločne s deťmi sa nielen učíme mnohým skúsenostiam, ale tiež sa s každým ďalším bábätkom rozrastá naše rodičovské sebavedomie a samozrejme sa s každým novým prírastkom tiež mení náš prístup k výchove. Ako?

mom-1312842_640

Prvé dieťa, veľká neistota, veľa starostlivosti, mnoho strachu
Prvé dieťatko je pre nás určitým spôsobom akási modla, modlíme sa k nemu a modlíme sa zo strachu o neho. Jednoducho nevieme čo nás čaká, bojíme sa, aby sme ho jediného nestratili, aby sa sám niekde nestratil, nezranil, nezatúlal, aby nezjedol zlé jedlo, aby nemal veľké zranenie, každý škrabanec znamená infekciu, s každým malým trápením dieťaťa voláme lekára alebo ho neustále navštevujeme . Áno, s dieťaťom sa tiež rodí strach, ale s tým prvým ho máme bezpochyby najviac, zbytočne preháňame a zbytočne sa staráme o každé zakopnutie. Veď s každým zakopnutím, rovnako ako u dospelých, rastie aj v našom dieťati sebavedomie a pocit istoty, s každou chybou, s každým zakopnutím sa predsa učíme.
Bohužiaľ nezostáva než konštatovať, že ak by sme zostali u jedného dieťaťa, teda mali len jedináčika, pocit nekonečného strachu v nás zostáva. Samozrejme mať len jedno dieťa má tiež veľa výhod, dieťa má svoj komfort, má rodičov, ktorí za neho dajú ruku do ohňa, nemusí sa deliť, my rodičia zase na neho máme viac času, viac mu zo seba môžeme dať, môžeme ho zahrnúť skvelou starostlivosťou a dať mu tak bezstarostné detstvo a večný pocit istoty a možno z neho aj vychováme vysnívaného lepšieho človeka. To už je však vo hviezdach. Ale pocit večného strachu zostáva a možno práve strach rodičov by z dieťaťa jedináčika urobil väčších strachopudov. Ak chceme mať len jedno dieťa, obzvlášť pre svoje pohodlie, starostlivo si takýto krok premyslime. Mať viac detí má tiež svoje výhody a je ich zrejme viac.

Druhé dieťa, väčšia náruč, viac pokoja
S ďalším malým členom rodiny získavame istotu v každej rodičovskej činnosti, s každým rodičovským rozhodnutím sme silnejší a zdatnejší. Nevadí nám, že dieťa neje presne v danú hodinu, neriešime toľko jeho neskorý spánok. Ale tiež si všetko vieme pekne rozložiť, každú povinnosť, na celý deň. Vieme už, čo dieťaťu skutočne ublíži a čo je zbytočné riešiť, netrápime sa každou „boliestkou“ a každým neúspechom, ako naším, tak nezdarom nášho malého nezbedníka, všetko je tak nejako jednoduchšie a prosté. Vývojom dieťaťa sa už tak nestresujeme, nechávame ho tak ako je to správne, na prírode. Mysleli sme si, že s príchodom prvorodeného sme zo seba vydali všetky sily a všetku lásku, ale zrazu vieme, že síl máme na rozdávanie a láska v nás tiež silnie, naša materská láska je teraz dvakrát tak mocnejšia. Chránime svoje deti ako môžeme, ale aj s tou ochranou sme teraz opatrnejší, vieme, že ak máme svoje dieťa niečomu naučiť, musíme ho nechať vyskúšať si samostatnosti. Nepozeráme sa toľko na to, čo deti jedia, máme radosť, že vôbec jedia, snažíme sa, aby sa čo najrýchlejšie naučili byť samy sebou. Ale aj keď sme už v zabehaných koľajniciach, stále sme dosť starostliví a deti nás unavujú. Nebudete tomu veriť, ale čím viac detí máme, tým viac si časom dokážeme oddýchnuť a naučíme sa starať aj o svoje potešenie, dokážeme svoju náklonnosť totiž rozdeliť niekoľkokrát, a preto zostáva aj na tú najdôležitejšiu časť, teda na naše ja. Jedine odolné ego si poradí s výchovou silných osobností.

Tretie, štvrté a ďalšie deti, menej obáv, veľa starostí, viac pomoci
Zatiaľ čo s prvým dieťaťom nevieme, kde nám hlava stojí, chceme mať všetko okolo malého dokonalé, bojíme sa byť rodičom, ale zároveň chceme byť tou najlepšou matkou, tak s ďalšími deťmi nám vnútorný pokoj radí – zostaň v pokoji, zo strachu sa deti nenajedia a z dokonalej starostlivosti z nich nebudú dokonalí ľudia, naopak, čím viac činností, samozrejme v úvodzovkách, necháte na deťoch samých, tým viac sa osamostatňujú a stávajú sa rýchlejšie schopnými pomáhať svojim rodičom. Aj keď s viacerými deťmi máme skutočne viac starostí a dosť si musíme odriekať, predsa len získavame tiež s väčším rodičovským sebavedomím viac pomocníkov. Staršie deti sa starajú o tie mladšie, súťažia spolu, mladší majú vo svojich súrodencoch svoje vzory, dokážu si spolu vymyslieť veľa hier, ba čo viac, nič už nenakupujete, hračiek máte dosť, dojcenského oblečenia dostatok, všetky potreby nakúpené a všetkého nad mieru, deti potrebujú len vás a nič iné im nechýba, spolu budú spokojní, budú mať všetko ako v kolektíve, budú sa spolu smiať, spolu sa hádať, spolu tvoriť, boriť hranice, hrady i mýty a budú spolu neporaziteľní a nepolapiteľní. Skutočne sa o ne nebudete musieť toľko strachovať a na staré kolená budete mať istotu, že aspoň jeden z nich sa o vás s láskou postará. Viac detí teda neznamená len menej slobody, naopak môžete tým pre seba získať viac pokoja, môžete sa s deťmi viac rozvíjať, viac si osvojiť ich správanie, viac s nimi cítiť a viac sa do nich dokážete vžiť aj sa s nimi nespútane radovať. Viac detí, viac radosti a menej snahy dosiahnuť nemožné… Aj rodičia sú len ľudia, niekedy usmiati, neprekonateľní, inokedy nervózni a unavení a deti to veľmi dobre vedia.

Prečítajte si aj ďalšie články o súrodencoch:

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím pekného dňa
Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia