Main menu

 

Ako vychovať z dieťaťa optimistu

15th dec 2016

Vianoce sú nielen sviatky pokoja a mieru, ale aj sviatky nádeje, zázrakov a optimizmu. S tým tiež súvisí naša téma. Je dobré aj našich malých členov rodiny vychovávať v duchu optimizmu alebo je lepšie im ukazovať skutočnú realitu bez príkras? A chceme to? Malé deti sú všeobecne veľa optimistické a odolné voči beznádeji. Po puberte sa to ale zmení. Je možné ich v optimizmu vychovávať a sú „ružové zajtrajšky“ pre nich vhodným výchovným základom pre ich budúcnosť?

Optimizmus od rodičov

V detstve osvojený optimizmus či pesimizmus sú základom. Nové neúspechy a víťazstvo sú vnímané ich optikou a stane sa z nich zakorenený zvyk. Obdobie detstva a prostredia, v ktorom vyrastáme, tak hrá zásadnú úlohu. Väčšinou skutočne náš charakter veľa závisí na rodičoch. Po prvé kvôli génom, ktoré nám rodičia odovzdajú, a potom kvôli prostrediu, v ktorom vyrastáme. Deti v raných rokoch spravidla kopírujú správanie svojich rodičov.

Deti netrpia beznádejou

Príroda akoby sa snažila deťom zachovať ich mladú chuť žiť, keď majú celý život pred sebou, a nadelila im preto poriadnu dávku nádeje. To, ako deti vnímajú svet, je vraj veľa nevyvážené. Podľa odborníkov deti vnímajú dobré veci ako večné a myslia si, že za ne môžu samy. Namiesto toho zlé veci sa jednoducho dejú, rýchlo prejdú a môže za ne niekto iný. Malé deti sú všeobecne veľmi optimistické a majú takú odolnosť proti beznádeji, akú už po puberte nikdy mať nebudú. Môžu napríklad prepadnúť depresii, ale nikdy nepáchajú samovraždu.

Je lepší optimizmus alebo pesimizmus?

Z výskumu vyplýva, že optimisti majú viac úspechov. Rýchlo sa spamätajú z porážky a snažia sa ísť ďalej. Majú tiež lepšie zdravie, čo môže viesť celkovo k dlhšiemu životu. Žijú ale tak trochu mimo realitu, čo zase nemusí byť tak praktické. Pesimisti pre ňu majú lepší zmysel, a preto sa optimistické myslenie nehodí napríklad v situácii, keď plánujeme neistú budúcnosť. Optimisti tiež často tápu, keď majú súcitiť s niekým, kto má problém. Ak teda svoje dieťa vychovávame v čisto optimistickom duchu, môže byť pre neho vstup do reality mierne ťažší. Na druhú stranu im však pozitívny nadhľad pomôže bojovať za to, čo naozaj chcú. Nezáleží potom na tom, ako ťažké to bude, optimisti bojujú pre svoju veľkú vec a za výsledky.

Ako na to?

Ak chceme vychovať optimistu, budeme musieť ako mamy, začať predovšetkým samy so sebou, pretože dieťa sa učí interpretovať negatívne udalosti vo svojom živote predovšetkým od nás. Ako si samy vysvetľujeme veci, ktoré sa nám stanú? Pokiaľ o nich hovoríme ako o dočasných a konkrétnych a ak ich zavinenia nepripisujeme samy sebe, potom je naša interpretácia udalostí optimistická a naše dieťa sa tak od nás naučí tiež uvažovať optimisticky. A viete vlastne, akým spôsobom svoje dieťa kritizujete? Dáva mu naša kritika nádej do budúcnosti, šancu, že sa všetko môže zlepšiť? K detskému pesimizmu výrazne prispievajú tiež hádky medzi rodičmi a nezhody v rodine. Snažme sa konflikty odložiť na dobu, kedy u toho nebudú deti. Ak sa dieťa stane svedkom hádky, pomôže, keď bude mať aspoň konštruktívne vyústenie a dieťaťu tak ukážeme, ako zložité situácie riešiť. Snažme sa so svojím dieťaťom nacvičiť vysvetľovací štýl negatívnych udalostí, aby ich brali ako dočasné a pominuteľné. Naopak pozitívne udalosti vysvetľujte ako tie, čo trvajú dlho, a pripisujte je vlastnej šikovnosti.

Časom potom pri výchove optimizmu určite oceníme, že naše deti sa neustále na niečo tešia, že majú svoju nádej a vďaka tomu ich baví život ako taký a že sa nebudú báť prekonávať prekážky, naopak budú ich motiváciou k vlastným výkonom a sebauspokojeniu. Bolo by krásne, keby mali stále takú radosť zo života ako na Vianoce, ku ktorým proste nádeje a optimizmus bezpochyby patrí, deti by radosť mali mať neustále.

Prečítajte si aj ďalšie články o výchove detí:

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím pekného dňa
Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

CzechSlovakia