Main menu

 

Rozhovor na tému – Autizmus

19th jún 2019

Prinášame vám rozhovor s Ing. Kateřinou Nakládalovou, riaditeľkou Austistického centra Andreas® n.o. v Bratislave, ktoré poskytuje kvalifikované služby osobám s autizmom a ich rodinám.

Čo je Autizmus?

Autizmus je vrodená neurovývinová porucha spôsobujúca deficit v sociálnych a komunikačných schopnostiach, ktorá ovplyvňuje mnohé oblasti života a navonok sa prejavuje neštandardným, často sociálne problémovým správaním. Osoby s autizmom majú síce mnoho spoločného, ale zároveň sa od seba aj výrazne odlišujú. Vývin dieťaťa s autizmom je od ranného detstva narušený najmä v oblasti komunikácie a vzťahov. Deti s autizmom mávajú tiež množstvo iných problémov. Často sa objavujú rôzne formy stereotypného správania, emočné poruchy, problémy  s predstavivosťou, poruchy správania, motoriky a najrôznejšie neurologické odchýlky. Rovnakú diagnózu mávajú ľudia nadpriemerne inteligentní ako aj s poruchou intelektu, hovoriaci ale aj nehovoriaci, uzavretí ale aj spoločenskí, pasívni ako aj hyperaktívni, deti úzkostné ako aj deti bez pudu sebazáchovy. Niektorí ľudia s PAS vyžadujú špeciálne vzdelávanie a neustály dohľad, iní žijú samostatne, sú úspešní v zamestnaniach a vedú spokojný rodinný život. Napriek rôznym nadaniam a silným stránkam všetkým osobám s touto diagnózou komplikuje autizmus život. Dopad autizmu na človeka a na jeho rodinu možno považovať za závažný a hendikepujúci

autizmus

Čo je Aspergerov syndróm?

Aspergerov syndróm je jedním z druhov autizmu. Na rozdiel od detského autizmu, ktorý sa prejaví už v rannom detstve a máva často pridružený určitý stupeň mentálnej retardácie, deti s Aspergerovým syndrómom sa často javia ako vysoko nadané a nadpriemerne inteligentné a ich diagnóza je preto určená často oneskorene, u niektorých detí až počas školskej dochádzky. Mávajú deficit v sociálnej oblasti, čo sa začne prejavovať predovšetkým v kolektíve rovesníkov.

Čo je príčinou Autizmu?

Po príčinách autizmu bádajú vedci na celom svete, na akademickej pôde na všetkých kontinentoch. Potom, ako autizmu v populácii dramaticky pribúda a hovoríme už o epidémii autizmu vo svete, je naprosto prirodzené zapodievať sa myšlienkou, ako tento nárast zvrátiť a zamedziť takej progresívnej prevalencii v populácii. Úvahy o pôvode autizmu smerovali už rôznymi smermi a boli založené na rôznych teóriách, no nikdy sa nenašiel jeden odlišný = chorý gén alebo ich kombinácia. Vedci najnovšie hovoria, že roľu v prípade autizmu určite zohráva genetika ako aj životné prostredie, konkrétne poukazujú na vplyv pesticídov.

Ako sa Autizmus prejavuje?

Základné znaky autizmu

  1. Poškodenie sociálnej interakcie – dieťa nenadväzuje očný kontakt, nereaguje na oslovenie
  2. Poškodenie sociálnej komunikácie – nerozvíja sa reč, nezáujem o komunikáciu a hru s rovesníkmi. Deti sa zaoberajú predmetmi, nie hrou s ostatnými deťmi.
  3. Poškodenie imaginácie – dieťa sa hrá len s predmetmi a to veľmi svojsky,  napr. sa nehrá na rodinu, na kuchyňu, s bábikami, s autíčkom nejazdí po koberci po vyznačených cestách, ale otočí ho na strechu a krúti si s kolieskami. Čo nevidí, to si nevie predstaviť, na všetko potrebuje obrazový návod.
  4. Repetetívne stereotypné aktivity – krútenie koliesok, šnúr, kývavé pohyby z nohy na nohu, sledovanie obľúbených predmetov – napr. krútiacich sa ventilátorov, sledovanie reklám do nekonečna…

Kedy majú rodičia spozornieť?

Keď sa nezačne rozvíjať detský džavot, nenastane očný kontakt, dieťa odmieta dotyky, nezaujíma ho hovorené slovo, je „mimo“ vo svojom svete, nezaujímajú ho rovesníci, začne s repetetívnym správaním. Deti často „vymýšľajú“ s jedlom, zjedia len určité veľmi obmedzené jedlá, alebo odmietajú nové oblečenie. Zle spávajú, majú problém s vyprazdňovaním. Príznakov je veľmi veľa a každé autistické dieťa je iné. Každopádne v súčasnosti sa podarilo presadiť povinný screening vo veku 18 mesiacov u pediatra, ktorý rodičov dotazmi navedie, ak by sa dieťa odlišovalo od bežného vývoja v danom veku.

Majú autistické deti empatiu?

Autisti nemajú empatiu. Klienti s detským autizmom ani v dospelosti nevedia rozlíšiť situácie, kedy sa človek smeje a kedy plače a reagujú na ne často bezradne a neadekvátne. Dospelí s vysokofunkčným autizmom al. Aspergerovým syndrómom (AS) sa musia doslova nadrieť čo sa týka sociálnych zručností, študujú z kníh ako sa v akej situácii zachovať a trénujú to.

Prečo sa Autizmus prejavuje viac u mužského pohlavia?

Neviem odpovedať, ale toto poznanie viedlo vedcov pri bádání po príčinách vzniku autizmu napr. k teórii „hypermužského mozgu“ – studovali vplyv testosterónu na výskyt autizmu, čo sa však nepotvrdilo.

Autistické deti a školské vzdelávanie. Aké majú rodičia a deti u nás možnosti?

V 90. rokoch minulého storočia sa podarilo rodičom v OZ SPOSA presadiť zákonný nárok detí s autizmom na vzdelávanie. Začali vznikať triedy v MŠ, v Špeciálnych základných školách. Tie navštevovali predovšetkým deti s detským autizmom, teda horšie vzdelávatelné deti, ktoré sa vzdelávali podľa individuálnych vzdelávacích plánov, prispôsobovaných im na mieru. Dnes sa kladie doraz na integráciu, deti s AS sú integrované na rôznych stupňoch ZŠ a SŠ, niektorí zvládnu vyštudovať aj VŠ. V ZŠ sa im venujú okrem pedagógov aj školskí asistenti, ktorých prítomnosť je nezbytná pre aký taký normálny chod školskej výuky v triede s integrovaným žiakom.

Existuje liek na Autizmus?

Liek na autizmus neexistuje, autistom pomáha len výchova a terapie. V niektorých prípadoch užívajú psychiatrické lieky. Existuje aj veľa kombinovaných postihnutí – ku autizmu je pridružené ďalšie postíhnutie ( detská mozgová obrna, problémy so sluchom, epilepsia atď.).Viac informácií nájdete tu.

Aké existujú kategórie Autizmu?

  • F84.0   Detský autizmus
  • F84.1   Atypický autizmus
  • F84.2   Rettov syndrom
  • F84.3   Iná detská dezintegračná porucha
  • F84.4   Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi
  • F84.5   Aspergerov syndróm
  • F84.8   Iné prenikavé vývinové poruchy
  • F84.9   Nešpecifikované prenikavé vývinové poruchy

Aké druhy liečby alebo terapie sú k dispozícii pre autistické deti?

Druhov terapií je veľmi veľa a tak ako je každé dieťa iné, tak každému aj pomože iný druh terapie alebo ich kombinácia. Všeobecne celosvetovo najuznávanejši je momentálne Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA), ktorá tiež počas rokov prešla svojím vývojom od veľmi striktného drilu až po dnešnú podobu. Problémom je, že sa donedávna vyučovala prakticky len na univerzitách v USA a tak je certifikovaných terapeutov menej ako málo (v SR dve dámy). Každopádne aj necertifikovaní terapeuti prevzali prvky tejto terapie do svojich metód a deti tak majú, ak sa s nimi začne pracovať včas, vačšiu šancu na zaradenie do spoločnosti ako mali ich napr. o 30 rokov starší kamaráti.

Existuje veľa ďalších terapií, ako je napr. TEACH apod. Základom je autistom všetko vizualizovať a rozkrokovať (rozfázovať vizuálne) všetky procesy, ktoré sa majú naučiť.

Zdroj obrázkov: www.andreas.sk

Kde môžu rodičia vyhľadať pomoc?

Rodičia by mali vyhľadať odbornú pomoc – obrátiť sa na psychiatra, resp. centrá, ktoré autizmus diagnostikujú. Po určení diagnózy sa môžu obrátiť na pedagogicko – psychologické poradne, Centrá včasnej intervencie (pracujú s deťmi od 0 do 7 rokov veku). Rôzne neziskové organizácie poskytujú Základné a Špecializované sociálne poradenstvo a Sociálnu rehabilitáciu. Určite je vhodné sa zorientovať v okolí miesta bydliska, pretože pracovať s autistom treba pravidelne a intenzívne, čo zasiahne citeľne chod rodiny.

Je niečo na čo sme zabudli?

Ač nerada, musím skonštatovať, že služby pre autistov sú momentálne práve pre dramatický nárast tohto postihnutia v spoločnosti veľmi obmedzené a nedostatkové v celom širokom spektre veku. Na diagnostiku sa čaká aj rok, čo ja naprosto absurdné, ak si uvedomíme, že s dieťaťom treba začať pracovať čo najskôr. Po diagnostike nenadväzujú pre nedostatok terapeutov včasné ranné terapie – často sa rodič musí vzdelávať a byť terapeutom vlastnému dieťaťu. Že je nedostatok miest v predškolskej výchove nie je nič nové, keďže rovnaký nedostatok je aj v prípade zdravej populácie. U autistov sa však rodičia trápia aj s umiestnením v ZŠ – všetko záleží od ochoty riaditeľa, personálu, konkrétneho učiteľa, či je k dispozícii školský asistent. Keď už sme u nich, myslím školských asistentov, nemáme pre nich žiadne školenia, štát na to vôbec nemyslel – žiadne rekvalifikácia napr. A tak ich školíme znovu u nás v Autistickom centre Andreas. Pedagogická fakulta v roku 2019 nemá nikoho, kto by budúcich špeciálnych pedagógov vyučoval autizmus – situáciu sanuje  Autistické centrum Andreas.

Dospelí, ktorí skončili SŠ, VŠ, nenachádzajú pre svoj sociálny handicap uplatnenie v praxi. Táto spoločnosť na nich nie je absolútne pripravená – popri svojom nastavení na efektivitu výkonov a netrpezlivosti ani hneď tak nebude. SPOSA uskutočnila veľmi pekný a osožný pilotný projekt zamestnávania ľudí s autizmom, pokračovanie v podobe ďalšieho projektu však MPSVaR (Ministerstvo práce, sociáných vecí a rodiny SR) nepodporilo, čiže nepokračuje. Dospelí s autizmom, ktorí sú odkázaní na celoživotnú sociálnu starostlivosť nenachádzajú žiadne miesto pre svoj pobyt, lebo štát im žiadne nevytvára a súkromné dotuje tak biedne, že sa ledva držia nad vodou a sú permanentne v každodennom existenčnom ohrození. Čiže my, rodičia dospelých autistov nielen že máme každý dve roboty – jednu, ktorá nás živí, druhú v prospech týchto detí, ktorú vykonávame dobrovoľne, ale ešte sa strachujeme, či zariadenie, ktoré sme museli zriadiť, aby naše deti mohli dochádzať počas našej prac. doby do denného stacionára, nám ešte vydrží alebo už zkrachuje popri všetkých sociálnych balíčkoch tejto vlády.

Moc ďakujeme za vyčerpávajúce rozhovor 🙂

 

Zoznam špecializovanych zariadenia pre autisticke deti na Slovensku.

 

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé rozhovory:

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia