Main menu

 

Čoho sa deti najviac boja?

15th sep 2017

Detský svet nie je tak bezstarostný, ako ho môžeme my dospelí vidieť. Môže byť veľmi komplikovaný a krehký. Rovnako ako dospelí, tak aj deti môžu pociťovať veľa problémov a prežívať veľa strachov. Avšak na rozdiel od dospelých deti nevedia svoje strachy zvládať. Preto by rodičia mali o svojich deťoch vedieť čo najviac, pretože práve na reakcii dospelých záleží, ako dieťa so svojím strachom naloží, ako sa ho dokáže zbaviť alebo s ním aspoň bude vedieť pracovať.

Väčšina detí má občas z niečoho strach. Tieto strachy zodpovedajú veku dieťaťa a štádiu jeho vývoja. Strach je úplne prirodzený a počas vývoja zmizne. Deti z daných strachov skrátka vyrastú. Veľa detských obáv môže pripadať dospelým ako iracionálne alebo malicherné a niečo, čoho sa predsa netreba obávať. Pre deti ide však o skutočný problém, preto by mali rodičia pomôcť deťom ho prekonať. Zažívať strach nie je zlé. Obavy a strachy môžu slúžiť ako ochrana alebo signál k opatrnosti v určitých situáciách. Strach je preto neoddeliteľnou súčasťou normálneho vývoja všetkých zdravých detí. Sú strachy, ktoré sú inštinktívne a prítomné už od narodenia dieťaťa (strach zo straty rovnováhy alebo z prudkých pohybov). Ďalšie bežné formy strachu sú strach z cudzích osôb, z chrobákov a pavúkov, z tmy, z odlúčenia od matky, z hluku (psí štekot, siréna, …). Strachy sa s vývojom dieťaťa menia. Niektoré strachy zmiznú, objavia sa nové. Hneď ako sa v batoľacom a predškolskom veku rozvíja predstavivosť, objavuje sa u dieťaťa veľa strachov z imaginárneho sveta. Svet je v očiach dieťaťa plný strašidiel, divokých zvierat a iných nebezpečenstiev.

U malého percenta detí môžu úzkosti a strachy brániť dieťaťu vykonávať bežné činnosti. Ide o závažnejšie formy strachu, ktoré môžu prerásť vo fóbie a silné úzkostné stavy, ktoré ovplyvňujú vývoj ich osobnosti. Deti, ktoré trpia takými závažnými strachmi, sa bez pomoci rodičov a odborníkov nezaobídu.

Detský strach je ovplyvnený genetickou náchylnosťou. Niektoré deti sú citlivejšie a emocionálnejšie. Detské strachy ďalej ovplyvňujú strachujúci sa rodičia. Dieťa sa učí sledovaním svojich rodičov a preberá od nich mnohé vzory správania. Ďalej ak dieťa prežije pre neho stresujúcu udalosť (odlúčenie od rodičov, hospitalizáciu a pod), potom to môže prispieť k výraznejším prejavom strachu.

U novorodencov a dojčiat je väčšina strachov inštinktívna. Ako tieto strachy prídu, tak aj s vyzrievaním dieťaťa odídu. Najskoršia forma strachu je strach zo straty fyzického kontaktu. Dieťa od prírody potrebuje kontakt. Preto novorodenca noste, chovajte si ho, robíte tak pre neho to najlepšie.
Po 7 mesiacoch sa u dieťaťa vyvíja strach z cudzích ľudí. Je to reakcia dieťaťa na jeho rastúcu schopnosť odlíšiť známe tváre od neznámych ľudí. Deti v tomto veku visia na matke alebo otcovi a plačú, keď sa k nim priblíži niekto cudzí. Tento strach zvyčajne zmizne do konca prvého roku dieťaťa. V dojčenskom veku dieťa prežíva tiež separačnú úzkosť, ktorá sa objavuje okolo 8 mesiacov veku. Separačná úzkosť patrí do zdravého emočného vývoja dieťaťa. Dieťa má v dojčenskom veku silnú citovú väzbu na matku, cíti sa s ňou bezpečne. Keď sa od neho matka vzdiali, dieťa prepukne v srdcervúci plač. Separačná úzkosť zvyčajne opúšťa dieťa na konci batoľacieho veku či mladšieho školského veku.
Ďalším strachom dojčenského obdobia je strach z hlasných zvukov alebo náhlych pohybov. Dieťa sa rozplače, keď urobíte prudký pohyb alebo ak vám niečo spadne na zem a buchne.

U batoliat okolo 2 a 3 rokov sa objavujú strachy z neznámych zvukov (zvuk vysávača, spláchnutie záchoda, …). Týmto zvukom, hoci sa s nimi dieťa stretáva denne, nerozumie. Dieťa vie, že vysávač vysáva prach a omrvinky, ale čo keď vtiahne i jeho. V tomto veku sa môžu objavovať strachy z vecí a zvierat. Pre batoľatá a neskôr i predškolákov je strach zo zvierat prirodzený. Často sa deti bez toho, aby mali so zvieraťom zlú skúsenosť, boja psov, plazov, pavúkov a hmyzu. Odporúčame vziať dieťa do zoo, kde sa dieťa môže dozvedieť niečo zo života týchto zvierat a tým sa zbaviť strachu. Pomôžte dieťaťu pochopiť, že zvieratá sú tiež živé bytosti ako my ľudia.

U predškolákov sa môžu objavovať strachy, ktorých príčina je v tom, že dieťa nerozoznáva, čo je skutočné a čo nie. Môže to byť strach z ľudí prezlečených za čertov, duchov, nadprirodzené bytosti. Predškoláci sa boja strašidiel a rozprávkových bytostí, o ktorých sa dozvedajú v rozprávkach. Pre malé deti sú rozprávky vlastne skutočný svet, pretože nedokážu rozlišovať, čo je skutočnosť a čo fantázia. Postupne deti pochopia, že duchovia skutočne neexistujú, ale len akože. Predškoláci sa tiež obávajú toho, čo by sa mohlo stať. Obávajú sa tmy, pivníc, priestoru pod posteľou alebo v skrini. Môžu sa báť zvukov, ktoré počujú v noci alebo v tme.
Práve v predškolskom veku vrcholia u detí nočné mory. Dieťa nedokáže rozlišovať skutočnosť od sveta fantázie, takže desivé nočné sny sú pre neho vlastne skutočné. Akonáhle sa dieťa naučí rozlíšiť realitu od fantázie, zlepší sa i jeho spánok.

V školskom veku už deti vedia, že sa stávajú zlé veci. Nechápu však pravdepodobnosť, s akou sa takéto zlé veci môžu prihodiť aj im. Už počujú od dospelých, vidia v správach alebo čítajú v novinách, čo sa kde stalo. Dieťa sa tak môže obávať prírodných katastrof, vojny, zlodeja, ktorý sa môže vlámať do izby v noci, choroby, streľby, rozvodu rodičov, a pod.
Školáci sa tiež obávajú neúspechu v škole alebo sa boja učiteľa. Dieťa v školskom veku môže mať problémy so sociálnym správaním a interakciou, a preto sa boja hovoriť s inými deťmi, vyhýbajú sa kontaktu s ľuďmi alebo sa neradi predvádzajú pred publikom. Takéto dieťa je potrebné povzbudzovať, aby sa zapojilo do školských aktivít. Je potrebné ho chváliť, keď sa pokúša prekonať svoj strach.

Naprieč vekom, od dojčiat po školáka, sa s mnohými deťmi ťahá strach z lekárov, z ihiel, zo zubára, z krvi a podobne. Musíte dieťaťu vysvetliť, že sa nemá čoho báť. Vysvetlite, k čomu slúžia injekcie, prečo ľudia ležia v nemocnici, alebo prečo sa musí deravý zúbok opraviť … V prípade zbavenia sa strachu z nemocničného prostredia môžete ako motiváciu použiť aj odmenu. Za injekciu sľúbte (a tiež naplňte) dieťaťu odmenu. A za každý malý pokrok ho pochváľte. Deťom to pomáha zvládať ich obavy.

Ako proti strachu bojovať?

Ak sa dieťa niečoho bojí, načúvajte mu a hovorte s ním otvorene. Spýtajte sa ho, prečo a čoho sa bojí. A povedzte mu, že ak vám povie o svojom strachu, že to bude lepšie a nebude sa báť. Najlepšie, čo môžete pre dieťa urobiť, je mať pre neho pochopenie a netlačiť na neho. Byť najlepší priateľ vášho dieťaťa, ktorý ho počúva a vyjadruje svoju podporu a lásku, je to najlepšie, čo môžete urobiť. Ak by ste dieťa slovne nútili, aby sa nebálo a prekonalo sa, môže sa z obyčajného detského strachu stať fóbia či úzkosť. V žiadnom prípade detské strachy neignorujte alebo nezosmiešňujte. Keď sa strachu dieťaťa smejete, znižujete tak jeho sebavedomie. Dieťaťu vyjadrite, že strachy sú bežné a normálne, že je v poriadku sa niečoho báť. Veľakrát pomáha dieťaťu povedať, že vy ste sa v detskom veku báli toho a toho. Pomocou odmeny posilnite to, že sa dieťa snaží svoje strachy zvládať. Môžete mu dať drobnú hračku, zájsť na zmrzlinu alebo vybrať nejakú spoločnú činnosť, ktorú má dieťa rado. Takisto posilníte vzájomnú dôveru.

Prečítajte si aj ďalšie články:

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského oblečenia a dojčenských potrieb.

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia