Main menu

 

Dojčenie – ako dlho dojčiť dieťa; Výhody a nevýhody.

8th sep 2015

Dnešná uponáhľaná doba sa snaží zachrániť si svoje renomé zdravým životným štýlom. Predovšetkým to teda vyžaduje naše takmer denne stresom bité telo. A lepší spôsob, teda aspoň podľa odborníkov, ako začať svoj zdravý život, než dostávať pravidelný príjem materského mlieka minimálne po dobu 6 mesiacov, nie je. Dojčenie sa preto pre dnešné mamičky stalo symbolom imunity a „moderným“ jedinečne zdravým doplnkom stravy dieťaťa. Ako je to ale s dojčením naozaj? Ako dlho by správne mala mamička dojčiť? Je vôbec vhodné pre dieťa a matku dlhodobé dojčenie? Aké sú výhody dojčenia a sú nejaké nevýhody? Na všetky zmieňované otázky vám radi odpovieme.

baby-21167_1280

Dojčenie za našich (pra) babičiek

Dojčenie z prsníkov (či od matky alebo dojky) bolo už v dávnych dobách jedinou možnou prvou stravou bábätka a ničím iným sa ani deti nemali kŕmiť. Verte, neverte, počas 50. a 60. rokov 20. storočia došlo k veľkému poklesu prirodzeného dojčenia. Dôvody, o ktoré sa táto zmena opierala, sa týkali problému s prsiami či bradavkami, nevhodnosťou spoločenského či domáceho dojčenia, zákazu dojčenia na verejnosti, vyčerpanosti, rodinných ochorení či nedostatku mlieka. Musíme sa však trochu vrátiť v čase aby sme dokázali pochopiť, čím bol takýto rapídny pokles prirodzeného dojčenia motivovaný. V posledných rokoch 19. storočia si takisto psychológovia a pediatri obľúbili vedu a techniku. Preto i proces prirodzeného dojčenia a vývoja dieťaťa už z vedeckého hľadiska nebol tak dokonalý. Spoločnosť začala vyhlasovať, že dojčenie je skôr zvierací pozostatok, že pitím materského mlieka sa prenášajú rôzne ochorenia, dieťa sa rozmaznáva neustálym prikladaním a prirodzené dojčenie začalo byť jednoducho úplne spoločensky nevhodné. Dojčiť sa malo presne podľa stanovených hodín a vymýšľali sa strohé praktiky pre výchovu dieťaťa. Vede sa verilo viac než bežnému ľudskému cíteniu. Preto umelo vytvorené mlieko (spočiatku veľmi nedokonalé) bolo viac preferované až do konca 70. rokov 20. storočia. Umelé mlieko bolo z hľadiska výživy považované za omnoho viac vyhovujúce požiadavkám novorodenca než materské mlieko. Až počas 80. rokov sa začal meniť vedecký pohľad na materské mlieko a bol zaznamenaný návrat k prirodzenému dojčeniu.

mateřské mléko

Etapy dojčenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča naplno dojčiť do 6. mesiaca veku dieťaťa, avšak dnes sa už praktikuje podávanie prvých príkrmov medzi 4. a 5. mesiacom i medzi úplne dojčiacimi matkami pre možnú existenciu tzv. alergického okna (zvýšená tolerancia detského organizmu na niektoré potraviny, ktoré by neskôr spôsobili alergickú reakciu). Do 6. mesiaca by ale mali mamičky prevažne len dojčiť, pokiaľ je to u nich možné. V obľube ostáva dojčenie do 1 roku dieťaťa, kedy sa takisto správne z nášho dojčaťa stáva batoľa. Prečo tomu tak je vám odpovieme v etapách podľa odborníkov.

0 až 6 mesiacov – materské mlieko je v tejto dobe nenahraditeľné. Pokrýva výživové potreby bábätka, s jeho pomocou sa tvorí imunita a podceniť nemôžeme ani vytváranie puta medzi matkou a dieťaťom. „Dojčenie uspokojuje potrebu blízkosti, ktorá je v ranom veku veľmi silná a jej uspokojovanie má vplyv na fyzický i psychický vývoj dieťaťa,“ hovorí laktačná poradkyňa Viola Jedličková.

6 mesiacov až 1 rok – v tomto období už mlieko nestačí a je nutné začať zavádzať príkrmy. „Hrozí predovšetkým nedostatok železa a u matiek vegetariánok potom deficit vitamínu B12 “ upresňuje lekár Martin Magner z Kliniky detského a dorastového lekárstva. Napriek tomu je význam materského mlieka stále veľký.

1 až 2 roky – tu sa už názory odborníkov rozchádzajú, faktom ale je, že dôležitosť materského mlieka pomaly ustupuje. „Význam výživovej i imunologickej hodnoty mlieka klesá s tým, ako sa postupne zavádzajú príkrmy a deti si vytvoria svoju vlastnú fyziologickú črevnú bakteriálnu flóru,“ vysvetľuje Martin Magner.

Názory odborníkov

Čo sa týka výživového a imunologického významu materského mlieka, tak tá podľa pediatrov zaniká niekedy po druhom roku batoľaťa. Ide o to, že po fyzickej stránke ho trojročné dieťa už k ničomu nepotrebuje. Laktační špecialisti ale pripomínajú psychologický význam dojčenia a pre jeho ukončovanie príliš nie sú. Kedy je ale ten pravý čas dieťa odstaviť, nevedia ani oni.

Väčšinou odporúčajú laktační poradcovia matkám, že sa nie je kam ponáhľať. Dokiaľ má z dojčenia dobrý pocit matka i dieťa, nevidia dôvod, prečo v ňom nepokračovať, i keď už vaše dieťa oslávilo napríklad štvrté narodeniny. Potom už záleží len na ženách, či je im to príjemné a či z dojčenia tak starého dieťaťa majú stále radosť a vyhovuje im to predovšetkým z psychologického hľadiska.

Psychológovia už tak jednoznačný názor ale nemajú. „Takéto dlhodobé dojčenie už podľa mňa nič zdravé nie je. Čo sa týka väzby medzi dieťaťom a matkou, tak tá by už dávno mala byť vybudovaná. Ich vzťah by mal byť upevňovaný inými spoločnými zážitkami, ktoré viac odpovedajú veku dieťaťa. Mnohokrát ide podľa mňa skôr o závislosť matky na dieťati, kedy nechce odstrihnúť onú pomyselnú pupočnú šnúru,“ hovorí psychoterapeutka Lucie Horníková.

novorozenec

Podľa odborníkov má dojčenie teda tieto výhody:

  • Základné látky – materské mlieko (MM) obsahuje všetky potrebné látky nutné pre správny fyzický rozvoj v odpovedajúcich proporciách
  • Psychologické výhody – vďaka fyzickému kontaktu je uľahčená komunikácia medzi matkou a dieťaťom
  • Fyzická pohoda – matka dojčiaca svoje dieťa vlastným mliekom cíti prirodzené potešenie vyvolávajúce príjemné a optimistické pocity
  • Autoregulácia – dieťa si samo zvolí, koľko chce vypiť
  • Posilnenie imunity – vďaka obsiahnutým protilátkam v MM sa posilňuje imunitná ochrana proti špecifickým činiteľom, vírusom a hubám
  • Črevná mikroflóra – MM uľahčuje vytvorenie črevnej mikroflóry, ktorá bude pozitívne pôsobiť na zažívanie dieťaťa
  • Prevencia alergií
  • Prevencia ochorení – dojčenie napomáha predchádzať rôznym ochoreniam, ktoré sa môžu objaviť v dospelosti, ako je obezita, vysoký krvný tlak a arterioskleróza. U žien znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka či vaječníkov
  • Maternicové sťahy – stimulácia bradavky pri saní podporuje maternicové sťahy, vďaka ktorým získa maternica rýchlejšie pôvodnú veľkosť
  • Mlieko je vždy „po ruke“ – mlieko má vždy vhodnú teplotu a neobsahuje žiadne škodlivé zárodky, preto môže byť dieťa nakŕmené kdekoľvek
  • Ekonomická úspora – dojčenie nepredstavuje žiadne výdaje pre rodinný rozpočet, naopak sa vďaka nemu výrazne ušetrí

Nevýhody dojčenia

Aj keď je dojčenie naozaj jedinečný a zdraviu prospešný spôsob výživy bábätka, tak samozrejme ako všetko má takisto svoje nevýhody.

  • Riziko kardiovaskulárnych ochorení – najnovšie štúdie uvádzajú vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení v neskoršom veku u detí dojčených dlhšie než 6 mesiacov
  • Závislosť dieťaťa na matke – matku môže zastúpiť iný člen rodiny iba na veľmi obmedzenú dobu, skôr len na jednotlivé kŕmenia
  • Nočné budenie – môže vzniknúť závislosť dieťaťa na prsníku a veľmi častom dojčení (pokiaľ nie je včas korigované) a to i v noci a i u detí starších než 6 mesiacov
  • Bolesť – dojčenie môže byť bolestivé, obzvlášť v začiatkoch, než si prsia zvyknú (a dokonca i pri správnej technike dojčenia). Táto bolesť väčšinou mizne počas prvých pár dní až týždňov, ale bolesti pri dojčení môžu pretrvávať v niektorých prípadoch i mesiace
  • Ťažké odstavenie – horšie prijímanie iných tekutín po zavedení príkrmov
  • Zmeny nálad – vďaka hormónom spôsobujúcim tvorbu mlieka sa ženám často strieda nálada
  • Nechuť k sexu – mnoho dojčiacich žien nepociťuje v danom období žiadnu chuť či potrebu k sexuálnym hrám
  • Neplodnosť – dojčenie nie je antikoncepcia, ale už pre zmieňované hormóny spôsobujúce laktáciu väčšinou ženy horšie otehotnejú, zvlášť býva problémom, keď dojčia dva a viac rokov
  • Špecifická strava, žiadny alkohol – nesmie sa jesť žiadne ostré a korenené jedlo či jedlo spôsobujúce plynatosť a je nutné dodržiavať takmer úplnú abstinenciu alkoholu a fajčenia
  • Zmena telesných proporcií – dojčením sa nielen chudne (veľmi štíhle mamičky sa cítia veľmi vyčerpané), ale zmenšuje sa alebo sa mení tvar prsníkov

Nie každá mamička môže svoje dieťa dojčiť, preto sa ale samozrejme nemusí trápiť a cítiť sa menejcenná, nehu a pocit bezpečia svojmu dieťaťu môže dať každým vrúcnym objatím a vrelou starostlivosťou.

Tento článok pre Vás napísala

Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská

Mohlo by Vás tiež zaujímať

27 comments on “Dojčenie – ako dlho dojčiť dieťa; Výhody a nevýhody.

  1. Eva on said:

    Dobry den, zaujima ma zdroj tvrdenia „Riziko kardiovaskulárnych ochorení – najnovšie štúdie uvádzajú vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení v neskoršom veku u detí dojčených dlhšie než 6 mesiacov.“ Dakujem

  2. sebareflexia on said:

    Konečne článok, v ktorom je pre aj proti. Nie ako ostatné, ktoré až fanaticky podpodporujú kojenie za každú cenu. Ako kedysi bolo moderné nekojiť, tak je teraz kojenie boom a veľa krát až násilnou formou vtláčané do hláv budúcich matiek. Ale akosi sa v tomto vzorci pozabudlo na matky, ktoré majú fakt problémy s kojením a následkom toho sú buď depky, alebo sa z matiek stávajú fanatičky, ktoré spravia pre kojenie všetko od tabletiek cez sebazaprenie až po prerážanie múrov hlavou a tu sa nejako už vytráca tá psychická pohoda. Príroda sa takisto zariadi sama, to len ľudia nad všetkým príliš rozmýšlajú 😀 Nikoho neodsudzujem, ani matky, ktoré sa rozhodnú od začiatku nekojiť, ani tie, ktoré koja až kým si samo dieťa nepovie. Je to naše osobné rozhodnutie a nikto by nám do toho nemal kecať.
    Milá „mojarealitaasvedectvo“, možno práve vy ste tá výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo 😉

  3. Pingback: Rastový špurt | Blog Mimulo

  4. Pingback: Dojčenská múčnivka | Blog Mimulo

  5. Pingback: Stravovanie pri dojčení | Blog Mimulo

  6. Pingback: Keď materské mlieko nestačí | Blog Mimulo

  7. Pingback: Zápcha u detí – čo pomáha | Blog Mimulo

  8. Pingback: Muž na materskej dovolenke | Blog Mimulo

  9. Pingback: Ako vybrať ten správny cumlík? | Blog Mimulo

  10. Pingback: Ako posilňovať detskú imunitu v zime | Blog Mimulo

  11. Pingback: Dojčiaci vankúš– dôležitý pomocník pri dojčení | Blog Mimulo

  12. Pingback: Je vhodné kravské mlieko pre bábätko? | Blog Mimulo

  13. Pingback: Mám dosť mlieka? Ako poznám, že moje bábätko dosť pije? | Blog Mimulo

  14. Pingback: Ako sa starať o popraskané bradavky | Blog Mimulo

  15. Pingback: Keď dojčím, ale málo… | Blog Mimulo

  16. Pingback: Detské zlozvyky a ako sa ich zbaviť? | Blog Mimulo

  17. Pingback: Prečo by sme nemali s bábätkom triasť ? | Blog Mimulo

  18. Pingback: pozitivn | Blog Mimulo

  19. Pingback: Reflux u detí | Blog Mimulo

  20. Pingback: Chudne sa dojčením? Áno či nie? | Blog Mimulo

  21. Pingback: Moje tehotenstvo – 5. – 8. týždeň tehotenstva | Blog Mimulo

  22. Pingback: Prečo je dôležité, aby mali deti svoj denný režim? | Blog Mimulo

  23. Pingback: Prečo je dôležité, aby si dieťa odgrglo? | Blog Mimulo

  24. Pingback: Zostala som s deťmi sama | Blog Mimulo

  25. Pingback: Čo presne jesť a nejesť počas dojčenia? | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia