Main menu

 

Jedináčik – ľutovať ho alebo závidieť?

25th máj 2017

Jedináčikovia bývajú vystavovaní mnohým predsudkom. Priradzujú sa im vlastnosti ako rozmaznanosť, neschopnosť začleniť sa medzi deti, neustála túžba upútať pozornosť rodičov a ďalších príbuzných. Keď sa im to nedarí, často sa zlostia, urážajú, snažia sa akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť to, čo chcú. Aj napriek takémuto zaškatuľkovaniu môže byť jedináčik úplne iný. Preto ich nemožno hádzať do jedného vreca. Ako to s jedináčikmi teda je? Sú takí, ako sa o nich hovorí? Máme ich ľutovať, alebo im ich životy závidieť?

Život jedináčika

Život jedináčika sa môže vo všeličom líšiť od života dieťaťa, ktoré vyrastá s jedným alebo viacerými súrodencami. Avšak to že je dieťa jedináčik vôbec neznamená, že z neho musí vyrásť neznesiteľný sebec. Post jedináčika je v našej spoločnosti opradený rôznymi predsudkami a mýtmi. Na jedináčikov sa pozerá ako na rozmaznané deti, ktoré sú zvyknuté mať všetko, na čo si len spomenú. Nevedia sa deliť. Sú zvyknuté, že sa všetko točí len okolo nich. Ako to s jedináčikmi skutočne je?

Jedináčikom je dieťa, ktoré vyrastá bez vlastného alebo nevlastného súrodenca. Ide o to, že jedináčik nemá s kým zdieľať čas a priestor pri spoločných každodenných činnostiach. Jedináčikovia majú pre rozvoj iné podmienky ako deti, ktoré majú súrodencov. Jedináčikovia trávia viac času s dospelými. Nie sú zvyknuté sa deliť, pretože nemusia, nemajú s kým. Nie sú zvyknuté biť sa, súperiť, žiarliť…Často neprávom sú jedináčikovia označovaní za sebeckých a netolerantných. Toto príslovie nie je založené na objektivite. Takisto sebecky a netolerantne sa môžu správať aj deti, ktoré vyrastajú spoločne so súrodencami. Ide tiež o charakter dieťaťa. Niektoré deti sa rady delia, sú kamarátske, komunikujú s ostatnými deťmi. Iné deti sa zase snažia za každú cenu presadiť svoje. A vôbec nezáleží na tom, či ide o jedináčikov alebo nie.

Pozornosť rodičov môže v jedináčikovi podnietiť oveľa viac, než len záujem o seba samého. U mnohých jedináčikov sa prejavuje svedomitosť, zodpovednosť, vyššie sebavedomie, túžba po najlepšom výkone. S týmito vlastnosťami súvisí aj asertivita, sklon ku konzervativizmu a prísnemu dodržiavaniu pravidiel a poriadkov. Tieto vlastnosti môžu jedináčikom pomáhať v presadení a dosiahnutí cieľov, teda aj v dosiahnutí profesijných úspechov.

Rodičia jedináčika

Rodičia, ktorí majú len jedno dieťa, si ho rozmaznávajú. Môžu mu dopriať viac, ako keby museli deliť viac deťom. Financie určené na hračky, detské veci či koníčky sa nemusia deliť medzi viacero súrodencov. Veľakrát rodičia pri výchove jedináčika robia chybu tým, že mu venujú prílišnú prehnanú starostlivosť a na dieťa majú neprimerané nároky. Rodičia jedináčikov majú tendenciu dieťa príliš ochraňovať. Dieťa však môže získať istotu a vedieť sa spoľahnúť samo na seba len vtedy, pokiaľ mu rodičia dajú priestor a vložia do neho dôveru.

Rodičia sú jedinými partnermi jedináčika. Jedináčikovia bývajú viac vtiahnutí do sveta dospelých. Preto bývajú viac uvedomelí a premúdrelí. Čo môžu rodičia jedináčika robiť, aby z ich dieťaťa nevyrástol jedináčik s typickými vlastnosťami jedináčikov? Snažiť sa čo najviac kompenzovať neprítomnosť ďalšieho dieťaťa v rodine tým, že bude dieťa čo najviac času tráviť s rovesníkmi (v krúžkoch, kolektívnych športoch), kde bude mať dieťa možnosť spoznávať a prenikať do vrstovníckych vzťahov. Rodičia tiež môžu zabezpečiť kontakt s rovesníkmi častými návštevami príbuzných, známych s rovnako starými deťmi. Tiež je veľmi dôležité, aby si rodičia jedináčika našli čas na spoločné blbosti, hranie a nekontrolované vyčíňanie s dieťaťom.

Ako jedináčika vychovávať?

Rodičia jedináčika majú často nadmerné očakávania a ambície, ktoré by, keby mali viac detí, rozložili na ďalších súrodencov. Rodičia by však svojmu dieťaťu mali dopriať viac voľnosti a nezahlcovať ho pozornosťou a nárokmi.

Rodičia jedináčika by mali mať vlastné záujmy, nie sa sústrediť len a len na dieťa. Dieťa nie je stredobodom vesmíru.

Je nutné, aby rodičia umožnili dieťaťu styk s rovesníkmi. Jedináčik musí získať dôležité sociálne skúsenosti a zručnosti, preto by mal chodiť do škôlky, školy, navštevovať rôzne krúžky a detské skupiny. Tiež kolektívne športy. Individuálne športy a záujmy túto funkciu neplnia (tenis, gitara, …).

Dieťa – jedináčik sa musí naučiť správať sa medzi deťmi. Keď sa to nemôže naučiť v rodine medzi súrodencami, musí sa naučiť dohovoriť sa, spolupracovať atď.

Rodičia by jedináčikovi mali pri hre nahradiť súrodenca. Preto by sa rodičia jedináčikov mali s dieťaťom veľa hrať a byť mu v hrách partnerom.

Nepreháňajte to s prílišnou ochranou. Dieťaťu to skôr škodí. Áno, je pochopiteľné, že rodičia jedináčika majú o dieťa väčší strach. Keď však dajú dieťaťu viac priestoru, získa dôveru vo svoje schopnosti a stane sa viac samostatným.

Jedináčikovi dajte nejaké povinnosti a nedávajte mu všetko čo by chcel aj napriek tomu, že si to môžete finančne dovoliť.

Prečítajte si aj ďalšie články na tému jedináčikovia a súrodenci:

S prianím krásneho dňa
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

One comment on “Jedináčik – ľutovať ho alebo závidieť?

  1. Pingback: Ideálny počet detí? Existuje výsledok? | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia