Main menu

 

Máme dieťa diabetika

13th okt 2016

Pri zistení, že má naše dieťa cukrovku, sa nám rúca svet. Do mysle sa nám vkráda beznádej. Bude mať naše maličké s diagnózou diabetes mellitus vôbec plnohodnotný život? Čo s ním bude, a zvládneme sa my rodičia starať o malé dieťa s cukrovkou a dokážeme ho urobiť šťastným?
Cukrovka síce nie je rakovina, ale je to choroba, ktorá je nevyliečiteľná, preto ak dieťa ochorie cukrovkou, veľký boj začína práve pre rodičov. Cukrovka nebolí a jej príznaky možno ľahko prehliadnuť. Pokiaľ ju lekár diagnostikuje, pre rodinu je to beh na dlhú trať. Ale diabetes sa dá liečiť a dá sa s ním žiť. Len sa musia starostlivo dodržiavať pravidlá.

Mother measuring glucose level blood chemistry test from diabetes child baby using glucometer and small drop of blood from finger and test strips isolated on a white background

Prečo práve naše dieťa?

Človek vždy za každým trápením hľadá vinníka, niekoho, koho by sme za svoju bolesť mohli náležite potrestať, aby nám bolo snáď len máličko lepšie. Aj keď v tomto prípade nie je koho trestať, aj tak zisťujeme, kto z rodiny je vinný. Avšak za cukrovku naozaj môže rodinná predispozícia. Aj keď rodičia ju nezískali, po predkoch získali práve predpoklady k nej. U najmenších detí sa prejavuje cukrovka 1. typu, ku ktorej musia mať vrodené sklony, ktoré získavajú od svojich rodičov. Ak je pár takto vybavený, u ich potomkov sa dispozície spočítajú a dieťa ochorie skôr, než sami rodičia. Avšak nie vždy a nie v dojčenskom veku, tam je diabetes skôr výnimkou. Častejšie sa cukrovka tohto typu objaví v školskom veku, počas dospievania alebo v skorej dospelosti. A musí ju niečo naštartovať, zvyčajne infekčné ochorenie. V tele nastane pomerne zložitý proces, ktorý sa teraz pokúsime vysvetliť.

Nepriateľ vo vlastných radách

Naše bábätko alebo lepšie povedané jeho telo stratilo schopnosť vyrábať látku zvanú inzulín. Jeho „výrobňa“ je situovaná v špeciálnych bunkách nazývaných beta-bunky, ktoré sú roztrúsené v mikroskopických ostrovčekoch v slinivke brušnej (pankreas).
Ešte než sa vôbec diabetes u dieťaťa prejaví, začnú beta- bunky v tele ubúdať. Organizmus v nich totiž omylom vidí nepriateľa, a tak ich likviduje. Výroba inzulínu v tele sa znižuje, ale nikto o tom nevie. Je to proces, ktorý trvá mesiace, niekedy až roky. A potom stačí spúšťač, napríklad nejaké bežné infekčné ochorenie a prejavia sa príznaky cukrovky. Ak ich prehliadneme, stav sa sám o sebe nezlepší. Len včas začaté liečenie uchráni dieťa pred rozvojom diabetickej kómy, stavu, ktorý môže viesť až k ohrozeniu života. Riešenie je zdanlivo jednoduché: dodať telu, čo mu chýba, teda inzulín.

Pre telo dôležitý inzulín

Po jedle sa do krvi vstrebáva glukóza. Tento krvný cukor koluje po celom tele a ponúka sa bunkám ako zdroj energie. Vstup do nich sprostredkováva práve inzulín, ak však chýba, bunky „hladujú“, hladina glukózy v krvi (glykémia) je vysoká a telo, ktoré ju riadne nedokáže využiť, uložiť do zásoby, sa jej musí zbaviť. Začne ju prepúšťať do moču, glukóza so sebou strháva vodu a objavuje sa nadmerné močenie. A tiež samozrejme smäd.
Telo sa snaží pomôcť si ako len sa dá. Hľadá náhradné zdroje energie, keď tie prirodzené nedokáže využiť. Vrhá sa na tuky a bielkoviny, choré dieťa chudne, stráca svalové aj tukové tkanivo. Navyše sa pri tomto procese vo finále v tele hromadia kyslé odpadové látky, ktoré spolu s dehydratáciou a ďalšími zmenami v organizme vedú práve k vzniku diabetickej kómy.

Život s injekciami

Prvý šok už je za nami a za dverami je ďalší. Lekár z vyšetrenia koncentrácie cukru v krvi a v moči zistil cukrovku, a teraz musí pripraviť rodičov na to, čo ich čaká: pichať dieťaťu inzulínové injekcie a odoberať kvapku krvi na vyšetrenie glykémie. To nezvládneme, hovoria si rodičia. Vari nie je možné namiesto toho podávať nejaké kvapky alebo tabletky?
Bohužiaľ nie. Tráviace ústrojenstvo je v tomto prípade nekompromisný likvidátor inzulínu, ktorý sa preto musí dostať rovno do krvi. Pre bábätká sa nehodia ani inzulínová perá ako pre staršie deti, pretože dávky inzulínu sú pre nich veľmi malé a dajú sa s náležitou presnosťou odmeriavať práve len na striekačke. Navyše ihly sú veľmi tenké, takže vpich je takmer nebolestivý. To isté možno povedať aj o odberových pomôckach, ktorými sa získava kvapka krvi z prsta na vyšetrenie glykémie.
Rodičia malého dieťaťa majú tú výhodu, že v tomto veku nemusia svojmu potomkovi vysvetľovať, prečo má toto všetko znášať. Dieťa napríklad v prvom roku života nové skutočnosti čoskoro považuje za samozrejmé. A má neobmedzenú dôveru vo svojich najbližších. Nakoniec si zvykne na to, že inzulínové injekcie a odbery na vyšetrenie glykémie patria k životu tak ako kúpanie a prebaľovanie.

Jedálny cestovný poriadok

Hlavne si musíme dať pozor, aby nejedlo veľa. A radšej nič sladké, povedia si rodičia bábätka, ktoré má cukrovku. Vychádzajú zo všeobecne známych informácií, ktoré sa však týkajú diabetu 2. typu, ktorý vzniká u starších ľudí a u tých, ktorí majú nejaké to kilo navyše.
Bábätko do jedného roka ale veľmi rýchlo rastie a priberá na váhe najrýchlejšie z celého života. Obmedzovanie stravy by ho mohlo v tomto prirodzenom vývoji zbrzdiť.
Jedine snáď pozor na sladenie čaju repným cukrom, to by malo byť obmedzené, aby nedochádzalo k zbytočným výkyvom glykémie. Avšak zase tak úplná voľnosť v jedle možná nie je. Je potrebné udržať rovnováhu medzi jedlom a inzulínom. Preto je nutné rešpektovať jedálny plán, ktorý pomôže rodičom zostaviť diétna sestra. Skrátka pri cukrovke 1. typu musíme za telo svojho dieťatka myslieť sami. Čoskoro zistíme, že cukrovka je len malá starosť navyše a rozhodne nám neuberie šťastie z krásnych rodičovských chvíľ.

Prečítajte si aj ďalšie články na tému choroby detí:

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím pekného dňa
www.mimulo.sk

Zdroje: MUDr. Martin Gregora: Péče o dítě; Chvojková, H.: www.babyweb.cz

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia