Main menu

 

Milý denníček … aneb môj 1.mesiac s bábätkom

30th mar 2015

Zdravím mamičky a takisto budúce mamičky, úplne na začiatok by som sa Vám rada predstavila. Som 26 ročná čerstvá mama, ktorá porodila svoje prvé bábätko – krásneho a hlavne zdravého syna Miška.

Dni v pôrodnici

Je toho už veľa, čo sme spolu prežili, takže začnem prvou veľkou skúsenosťou a tou je pôrodnica. Pôrod bola teda pekná fuška, ale ten pocit, keď prvýkrát vidíte toho malého chrobáčika, to sa ani nedá popísať. Prišlo mi to ako zázrak. Wow, neuveriteľné. Malého mi dali hneď na prsia a skúsili sme teda, či sa prisaje… No teda! Krásne sa prisal a ja som vyvaľovala oči ako puk 🙂 Na izbe som bola ešte s druhou mamičkou, čo bolo fajn. Ale počas tých troch dní strávených v pôrodnici som sa snáď v živote tak príšerne nevyspala ako tam. Bábätko mojej spolubývajúcej hrozne plakalo, až mi ich bolo fakt ľúto. Naopak Miško si len potichučky mrnčal a vôbec neplakal. Prvú noc som bola ako na tŕní, kedy sa Mišo zobudí na dojčenie. Lenže Mišo spal asi 4 hodiny vkuse a kde nič, tu nič, spím si ja ďalej. Radila som sa potom so sestrou, či teda budiť alebo nie (predsa len som prvorodička absolútne bez akýchkoľvek skúseností). Sestra mi poradila, aby som ho nebudila, ale pokiaľ by spal viac než 5 hodín, tak mám budiť. Vďaka Bohu, že tu sú tí skúsenejší, pretože by som Miša zbytočne budila alebo naopak nechala príliš vyhladovať a to by som naozaj nechcela. Ja, ako prvorodička a absolútny neznalec všetkého, ako sa starať o bábätko, som všelijaké otázky riešila so sestrou. Povedala som si, no čo, za opýtanie nič nedáš. A presne tak aj bolo. Sestry mi vždy ochotne poradili a ukázali. Ale je toho omnoho viac, na čo sa ani nestačíte opýtať a už ste odrazu doma. Ešte v pôrodnici prišlo ďalšie nemilé prekvapenie – pila som veľa nemocničného čaju a vody, aby sa mi naštartovala laktácia. Lenže ouha… hoci som Miška nadojčila, prsník bol za chvíľu tvrdý ako delo. Takže ešte v pôrodnici som odsávala elektrickou odsávačkou. Miško ale krásne prospieval a z pôrodnice sme išli so 100 gramovým prírastkom (bežne vraj bábätká skôr na váhe ubúdajú).

 

1.mesic-a

Hurá a sme doma

Manžel i ostatní z rodiny boli z Miška nadšení. Dodnes si pamätám, ako babičky i prababičky plakali dojatím, aký je krásny a maličký. Doslova zázrak. Ja som bola pochopiteľne takisto namäkko. Bola som šťastná, že je ten náš chlapček predovšetkým zdravý a že všetko dobre dopadlo. Prvé týždne som ale bojovala sama so sebou. Trápil ma zatvrdnutý prsník, ktorý sprevádzali stavy ako u chrípky – bolesť hlavy, svalov, striedanie zimnice a horúčky. Začínam zbierať informácie, ako upchaté mliekovody čo najskôr odstrániť a mordujem sa s odsávaním mlieka stále dookola. Moje skúsenosti so zápalom prsníka a upchatými mliekovodmi, ktoré ma mimochodom postretli 4-krát(!), si môžete prečítať v ďalšom článku.

Kolotoč začína

Inak si zvykáme na denný režim. Dojčenie, prebaľovanie, prezliekanie a nestačím sa diviť, ako ten čas neskutočne rýchlo uteká! Manžel bol prvý týždeň s nami doma a snažil sa pomáhať, ako sa len dalo. Pár dní na to nasledovala návšteva pediatra. Sympatická doktorka vysvetlila, ako sa starať o pupok, ako Miška pretáčať na bruško a zodpovedala všetky možné otázky, čo mi práve napadli. Neskôr ma doma navštívila pôrodná asistentka, ktorá poradila s polohou a technikou dojčenia a takisto cvičením pre správne zavinutie maternice. Ďalšie týždne nie sú ale nikdy rovnaké. Ráno sa Miško zobudí niekedy o 7 ráno, inokedy o 9, zakaždým je to inak. Nemá zatiaľ žiadnu pravidelnosť.

Vytvárame si rituály

Rozhodli sme sa Miška kúpať každý deň, aby sme mu vytvorili príjemný rituál – kúpanie, masáž olejčekom, polohovanie na bruško. Asi nie nadarmo sa hovorí, že dieťa pozná, keď sa chce kúpať, pretože večer sa nám pred kúpaním vždy krúti. Neviem, či je to tým, ale po uložení do postieľky spí každú noc 5 až 6 hodín vkuse, takže pre nás je to skutočne splnený sen. Neveriacky pozerám do postieľky, ako ten náš chlapček krásne spinká na boku v perovej perinke. Znovu a znovu sa uisťujem, že mu nič nechýba. No áno, to sú tie šestonedeľné hormóny, mamina je viac paf než bábätko 

Bolesti bruška sú tu

Presne si pamätám, že v druhom týždni Miško zistil, že má hlas a začal prvýkrát hlasno plakať. Ani nás neminuli bolesti bruška. Miško ale plakal a krútil sa vždy len pár minút, takže dojčenská kolika sa nám našťastie vyhla. Pomáhali mu kvapky Espumisan a v akútnom stave krém Pupík. Ďalšie preparáty už neboli vďaka Bohu potrebné. Hneď ako som videla, že sa Miško krúti a kope nožičkami, dávala som ho do úľavovej polohy „na tigríka“ (bruškom na mojom predlaktí) alebo v polohe „do klbka“ (chrbtom opretý o môj trup, kde mu podopieram nožičky).

Hormóny v šestonedelí

Vždy som počúvala, že hormóny s vami v šestonedelí dokážu poriadne zamávať. Moja skúsenosť bola taká, že som bola asi 3 týždne omnoho citlivejšia. Napríklad ma roztomilé či naopak smutné seriály a reklamy dojímali oveľa viac než normálne. Inak sa u mňa našťastie žiadne extrémy nekonali.

 

 

1.mesic-b

Čo mám jesť?

Takisto zmienim jeden dôležitý fakt a radu. Krátko po narodení Miška som sa na veľký nákup potravín ani nedostala. Takže je fajn urobiť si dopredu železnú zásobu mäsa do mrazničky, prípadne zamraziť nejaké polotovary ešte v dobe tehotenstva. Inak som varila väčšinou na 2 dni obvykle jednoduché jedlá, pretože starostlivosť o Miška ma zamestnávala naozaj na 100%. V súvislosti s kojením som ale musela vynechať niektoré potraviny, ako sú hrozno, brokolica, cibuľa, cesnak, chlieb, kyslé a ostré jedlá. Predtým som si to nedokázala ani predstaviť, ale už som si na jedlo a režim zvykla a dnes mi to naopak ani nepríde.

Čas, kam tak utekáš?

Každá mamička, ktorá má dieťa, mi dá za pravdu, že to, čo uteká nesmierne rýchlo, sú hodiny. Keď cvičíme s nožičkami, prebalíme a nakŕmime, hodina je hneď fuč. V tom lepšom prípade, keď Miško nakaká do práve novej plienky počas kŕmenia a potom sa celý pozvracia, môžeme prebaľovať a prezliekať znovu, čas uteká ešte rýchlejšie. Musím sa podeliť o jeden zážitok. Nevedela som, či mám v tú chvíľu plakať alebo sa smiať. Prebaľujem Miška, a keď už mám starostlivo vyčistený a krémom namazaný zadoček, zrazu na mne pristane „žltá horčica“. Všetci vieme, o čo sa jedná, že :). Nie raz som niekoľkokrát menila svoje tričká, ale čo je ešte horšie, odniesla to dvakrát i stena. Čo s tým… Za pár rokov budeme aj tak musieť maľovať a potom sa na tom budeme smiať.

Takže sa na Vás teším budúci mesiac, mamičky. Dozviete sa, ako nám skončilo šestonedelie a aké boli u nás pokroky. Pokiaľ Vás zaujíma niečo, o čom ste sa v mojom rozprávaní nedočítali alebo sa chcete podeliť o svoju skúsenosť, neváhajte a napíšte mi svoje zážitky tu do komentárov.

Vaša novopečená mamička Pavla

 

Mohlo by Vás tiež zaujímať

One comment on “Milý denníček … aneb môj 1.mesiac s bábätkom

  1. Pingback: Prečo by sme nemali s bábätkom triasť ? | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia