Main menu

 

Môj prvý týždeň s bábätkom

15th mar 2019

Keď sa mi Anetka narodila, myslela som si, že nemôžem byť šťastnejšia a takisto už asi nikdy nebudem. Ale ani zďaleka som netušila, že môžem byť aj niekedy bezradnejšia. Chcem preto vám aj malej Anetke zdokumentovať náš prvý spoločný týždeň.

1. deň

Keď som si ťa, dievčatko moje, priviezla domov, bola som úplne vyčerpaná, chcelo sa mi len spať a spať a ty si našťastie zaspala ihneď, čo som ti predstavila tvoju postieľku a položila ťa do nej. Rýchlo som sa hneď snažila zaspať, aby som potom mala energiu a mliečko pre teba. Avšak tvoj spánok dlhý nebol a za malú chvíľu si mala hlad a aj mokrú plienku. A tak to išlo až do večera, než prišiel otecko. Dohromady som spala pol hodiny. Bola som úplne unavená a chcelo sa mi plakať. Bála som sa, že sa o teba nedokážem postarať. Niekedy som ani netušila, prečo plačeš, ale vždy si sa pri mne upokojila. Aj ocko ma chvíľu striedal, keď som ťa už nemohla upokojiť a čerpala svoje posledné sily. Aj celú noc sme pri tebe prebdeli, ale mali sme z teba radosť.

2. deň

Po celej prebdenej prvej noci sme ráno s ockom vôbec nemali síl, ale aj tak sme k tebe s láskou vstali. Bola si druhý deň celkom pokojná a dosť si spala aj papala. Začalo to byť pre mňa príjemnejšie. Začínala som si zvykať na úlohu tvojej mamičky. Niečo málo som cez deň naspala. Ešte že mi pomohla tvoja babička a niečo nám vopred navarila, ja by som na žiadne kuchárske umenie nemala silu ani čas a ocko by mal hlad. Takže by na nás potom nemal takú náladu. Ale bola som veľmi rada, že ťa máme. A hovorila som si, že s tebou to už vždy bude veselé.

3. deň

Tretí deň tvojho plaču som už myslela, že sa nikdy nevyspím, že sa nikdy nenajem a nikdy ti nebudem dobrou mamou. Áno, takto niekedy mamičky uvažujú, obzvlášť v šestonedelí, takže si z toho nič nerob, pretože my mamy pre vás deti chceme byť tie najlepšie. Tiež ma začali šialene bolieť prsia, aj keď som sa ťa snažila dojčiť akokoľvek, stále som musela odsávať, a tá únava, tá bola neprekonateľná. Bolo mi zvláštne smutno, ale vždy, keď som ťa mala, Anetka, v náručí, som sa cítila ako v siedmom nebi, ako by mi nikdy v živote nemohlo byť lepšie. Len keby ťa tak netrápili tie „prdíky“. Na internete som sa v diskusiách dočítala, že by to mohol byť dôvod tvojho plaču. Tvoja babička a moja mama mi volala, aby som odpočívala a snažila sa byť nad vecou. Hm, niekedy je ťažké riadiť sa dobrou radou. Ale potešilo ma, že jeden deň za mnou príde. Ty si nám opäť preplakala noc, ale otecko sa správal statočne a napriek tomu, že vstával do práce, stále sa k tebe nakláňal a spieval ti, alebo ti dával cumlík.

4. deň

Áno, rozhodla som sa pre cumlík, pretože som sa vážne chcela aspoň dve hodiny v kuse vyspať a nechcela som, aby si plakala, nemám to rada. Mám potom veľké obavy, že ťa niečo trápi a som bezradná, keď neviem, čo to len môže byť. Tak dúfam, že ti tým neublížim a stále ťa budem môcť dojčiť bez problémov. Ale popravde mi to ide čím ďalej tým horšie a prsia ma stále dosť bolia. Snáď mi nehrozí žiadny zápal. To by som nerada, prečítala som si, že by som potom mohla ľahko prísť o mliečko. A to nikdy nechcem dopustiť. Snáď to tak nedopadne. Stále sa mi pri dojčení v hlave naháňajú spomienky na pôrod, aké to bolo ťažké, náročné, ale zároveň opojné. Obzvlášť, keď som ťa prvýkrát uvidela. Tak ti idem opäť dať trochu mliečka, snáď budú prsia lepšie. Zajtra príde babička, takže budem dúfať, že sa už trochu vyspím. Aké len bolo to tehotenstvo pohodové, prečo som sa vlastne vtedy tak sťažovala, keď som mohla toľko spať? O tom, že trpím v tom požehnanom stave, nemohla byť ani reč.

5. deň

Tvoje trápenie s bruškom sme s babičkou vyriešili nahrievacím vankúšikom s kôstkami, ešte že tu babičku máme, bola som za ňu vážne veľmi rada. Stihla som aj málinko zavrieť oči. A priviezla mi so sebou aj trochu optimizmu. Ráno za tebou prišla aj naša pani doktorka, povedala nám, že si zdravá a pekne priberáš na váhe. Tak nakoniec to dojčenie nebude také márne. Tiež mi dala zopár cenných rád, tak som za nich rada. Ale dám predovšetkým na rady mojich kamarátok a skúsených mamičiek – budem počúvať svoj inštinkt. A ty tiež. Zatiaľ ma, čo sa týka teba a tvojich pocitov, nesklamal. Aj keď teraz neviem, či vôbec je niekde iný svet, než ten náš doma, si môj najväčší poklad, dievčatko.

6. deň

Prebudila som sa s tebou v našej posteli a hovorím si, či robím dobre, že ťa u nás v posteli nechávame spať. Ale pomáha to. Aj ocko sa konečne do práce trochu vyspal. Viem, že ma potrebuješ cítiť, cítiť teplo mamičky a jej lásku a hlavne cítiť mliečko, to je mi jasné. Len aby ti to neuškodilo. Babička tvrdí, že neuškodí, že aj ja som s nimi spala. Avšak neviem, niekde v diskusiách som čítala, že potom si na to deti rady zvykajú a partnerský život je potom stratený. Ale budem dúfať, že to tak nebude, obzvlášť keď si tak pekne spala. A tiež sa mi oveľa lepšie dojčilo a mám ťa veľmi rada pri sebe a rada sa s tebou maznám, je to úžasné …

7. deň

A tak už budeme mať za sebou týždeň doma. Uteká nám to a mňa toho o tebe zaujíma čoraz viac, na nič iné momentálne v poslednej dobe nemyslím. Ocka to možno trochu trápi, ale musí si zvykať a až trochu povyrastieš, bude lepšie. Ale sme rodina a ako rodina budeme šťastní a budeme za naše šťastie bojovať. Zatiaľ je môj boj ťa uspať, ale aj to bude čoskoro lepšie. Teraz ma zaujímajú látkové plienky a bezplienková metóda, tiež si zaobstarám nejaké „uspávanky“ a kolotoč nad postieľku. Riešim, aké šatôčky ti kúpim na prvú pediatrickú návštevu a stále čítam diskusie a články na internete o materstve a rodičovstve… A je toho veľa, čo ma ešte bude zaujímať a je toho veľa, čo nás čaká, zatiaľ je to len začiatok … Náš začiatok … Môj a tvoj, Anetka!

Prečítajte si aj ďalšie články:

S prianím pekného dňa
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia