Main menu

 

Nevýchova alebo hyperaktivita? Ako to spoznáme?

12th máj 2016

Ako správni rodičia bývame na seba občas prísni a keď sledujeme, že sa naše dieťa často nudí, nič ho nebaví, nedokáže sa sústrediť a vynucuje si pozornosť zlostením, domnievame sa, že je chyba v nás a že sa málo svojmu dieťaťu venujeme. A to isté si potom môžeme myslieť o ostatných rodičoch a ich extrémne neposedných deťoch. V mnohých prípadoch si potom na nás a naše dieťa takisto sťažujú učitelia v školách a škôlkach a labilné, nevyrovnané a nesústredené správanie nášho dieťaťa dávajú za vinu nám. I keď sa potom snažíme viac, na svojom dieťati však zmenu nepozorujeme. Môže sa jednať o hyperaktívne dieťa? Ako spoznáme, že má naše dieťa daný typ poruchy (možno takisto spojený s ADHD)? Kedy sa jedná o vrodený temperament dieťaťa alebo o pohodlnosť a nesprávnu výchovu a kedy sa už musíme poradiť s odborníkmi?

FotkyFoto_1042700_S

Čo je hyperaktivita?

Hyperaktivita je zvýšená psychická i fyzická aktivita človeka, ktorá je spojená s nadmernou činnosťou človeka. Hlavnými príznakmi je ošívanie sa, poskakovanie, nervozita alebo nadmerný pohyb dieťaťa alebo dospelého jedinca. Hyperaktivita je sprevádzaná neschopnosťou sústrediť sa, dieťa má problémy s riešením zadaných úloh, nadmerne a nesúvisle rozpráva a robí mu problémy udržať svoje telo i ústa v pokoji, hlavne neskôr pri nástupe do školy. Je dôležité rozlišovať skutočnú hyperaktivitu a aktívne a impulzívne správanie, ktoré má normálne zdravé dieťa. Hyperaktivita býva spájaná s ochorením ADHD, ktoré súvisí s poruchou pozornosti.

Hyperaktivita býva najrozšírenejšia u detí, predovšetkým u chlapcov, kedy sa prejavuje troma znakmi – nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzívnosťou. Správanie aktívneho a hyperaktívneho dieťaťa je veľmi podobné, preto býva stanovenie diagnózy veľmi náročné a je dôležité s lekárom presne konzultovať, od kedy sa problémy u dieťaťa vyskytujú a v akej miere.

Hyperaktivitu potvrdí lekár alebo psychológ pri pozorovaní a sledovaní dieťaťa. U ťažších prípadov sa dieťa podrobuje aj vyšetreniu EEG.

Hyperaktivita je liečená pomocou liekov, ktoré majú tlmiace účinky, ďalej je dieťa podrobené rehabilitácii, logopédii a psychologickým terapiám. Tretina detí sa do dospelosti hyperaktivity úplne zbaví, tretina ju dokáže kompenzovať a tretina sa s hyperaktivitou stretáva aj v dospelosti.

Príznaky hyperaktivity

V dojčenskom období má dieťa poruchy spánku a príjmu jedla. Hyperaktivita v batoľacom období dieťaťu spôsobuje emočnú labilitu a impulzívnosť, dieťa nedokáže relaxovať, má zmysel pre poriadok ale zároveň problémy s motiváciou a koordináciou pohybov. Poruchy sústredenia, koncentrácie, pozornosti, poruchy pamäte sú najčastejšími príznakmi takisto v neskoršom veku dieťaťa. Deti sú nedočkavé, nepozorné, často strácajú veci. Strácajú sa v reči, nedokážu dlhšie rozprávať a skáču do reči. Je jednoduché ich vyrušiť od práce. Sú netrpezlivé a ľahko sa rozčúlia. V adolescencii sa prejavuje sociálna nevyzrelosť, impulzívnosť a malé sebaovládanie. Do dospelosti pretrváva skôr vnútorný nepokoj a roztržitosť.

Učitelia by mali byť odborníci s dostatočnou kvalifikáciou, pretože hyperaktivita by sa mala brať vážne a k dieťaťu s ňou by mali pristupovať s trpezlivosťou. Deti majú v škole problém so sedením na stoličke, skáču učiteľom do výkladu látky, nevedia sa presadiť v skupinových úlohách.

Portrait of little angry girl

Príčiny hyperaktivity

Hyperaktivita má rôzne príčiny, ktoré nie sú lekársky potvrdené, ale vyplývajú z doterajších lekárskych skúseností pri sledovaní rodín, ktorých dieťa má problémy s hyperaktivitou:

  • fajčenie, závislosť na alkohole matky v tehotenstve (pozor – väčšina porúch má zmieňované príčiny)

  • psychické vplyvy, stres (vypäté emócie, pracovné, partnerské či rodinné nezhody) matky pred počatím a v priebehu tehotenstva

  • nedostatočné využitie potenciálu dieťaťa, prehliadanie jeho potreby neustále sa rozvíjať, nedostatok podnetov

  • prehliadanie dieťaťa, snaha dieťaťa získať si pozornosť dospelých (v krajnej núdzi i nevhodným správaním)

  • predčasný pôrod

  • rizikovým faktorom pre vznik psychickej poruchy je takisto nízka pôrodná váha dieťaťa

Neposlušné verzus hyperaktívne dieťa

  • hyperaktívne dieťa – nevie sa dlhšiu dobu sústrediť na jeden druh činnosti / neposlušné dieťa sa vie sústrediť len v niektorých chvíľach na seba, prerušením sústredenia strháva pozornosť

  • hyperaktívne dieťa má problémy s trávením času pri jednej činnosti

  • hyperaktívne dieťa sa venuje zároveň viacerým aktivitám naraz – napr. dieťa sa chvíľu hrá s autíčkom, chvíľu si číta, potom sa zasa hrá s autíčkom / neposlušné dieťa si väčšinou vystačí s jednou aktivitou, len od nej občas odskočí

  • hyperaktívne dieťa nedokáže vnímať detaily / neposlušné vás na detaily priamo upozorňuje

  • hyperaktívny jedinec si podľa povrchového vzhľadu vyberie pre neho to najdôležitejšie a detaily pre neho nie sú podstatné

  • pri konverzácii s hyperaktívnym dieťaťom môže mať človek pocit, že dieťa pri rozhovore nevníma, je tzv. duchom neprítomné / zatiaľ čo neposlušné dieťa je nad vecou, drzé, vie reagovať a dokonca na mnohé pri konverzácii trefne odpovedá (známka pohodlnej výchovy rodičov)

  • hyperaktívne dieťa si nezvláda udržať poriadok i keď sa o to dosť snaží / neposlušné dieťa sa ani nesnaží (takisto väčšinou chyba rodičov)

  • hyperaktívne deti si nevedia naplánovať svoj čas medzi hrami a úlohami

  • hyperaktívne dieťa pri práci a úlohách pracuje ledabolo a zanecháva za sebou mnoho chýb / neposlušné dokáže byť v škole a pri úlohách perfektné, ale takisto lenivé

  • pri sledovaní dieťaťa si človek všimne, že sa stále hýbe, poskakuje, pohupuje, chce neustále rozprávať a skáče ostatným do reči / to väčšinou i neposlušné, nevychované dieťa, len to nie je tak časté a intenzívne

  • hyperaktívne dieťa býva viac emotívne / neposlušné dieťa plače predovšetkým zo zlosti a dokáže takisto už svoje pocity predstierať, hyperaktívne nie

Rozpoznať hyperaktivitu od nevýchovy a neposlušnosti je občas veľmi zložité, ale zmieňované príznaky by mohli pomôcť ju predsa len rozoznať a v prípade pochybností sa poradiť s lekárom. Hyperaktívnemu dieťaťu sa musíme starostlivo venovať, ale všetko mu objasňovať a vysvetľovať s ľahkosťou a väčšinou vo forme hry, inak sa naša snaha minie účinkom. U temperamentných detí je výchova takisto dôležitá a venovať sa im musíme, rozhodne nepovoľovať uzdu, ale je možné ich viac nechať byť samými sebou.

S prianím pekného dňa
Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

CzechSlovakia