Main menu

 

Pohybový vývoj dieťaťa

29th máj 2015

Pretáčanie sa z chrbta na bruško

Tento pohyb dieťa zvláda, hneď ako dokáže skoordinovať svoje ruky, nohy a telíčko. Z chrbta na bruško sa obvykle dieťa zvládne otočiť medzi 4. a 7. mesiacom. Niekedy sa bábätku podarí prevaliť i skôr, ale to ide väčšinou iba o náhodu, nie o cielené pretočenie. Dôležité je, aby rodičia svoje dieťa pokladali na bruško. Od 3. – 4. mesiaca sa totiž pohybový vývoj odvíja práve z polohy na brušku.

Plazenie

Okolo 5. – 6. mesiaca bábätko dokáže v polohe na brušku zdvihnúť a udržať hlavu vztýčenú, pritom prenáša váhu na predlaktie. Potom, okolo 6. – 10. mesiaca sa deti začínajú s pomocou rúk priťahovať a pomaly sa plaziť dopredu. Neskôr pridávajú pri plazení ešte nožičku, ktorou sa odrážajú, plazia sa ako partizáni. Väčšinou to býva len jedna noha.

Lezenie po štyroch

Lezenie je najzdravší pohyb vo vývoji dieťaťa. Prepája hemisféry, zlepšuje koordináciu a sústredenie, posilňuje chrbtové a brušné svalstvo a pripravuje telo na sed. Bábätká najčastejšie začínajú liezť okolo 7. – 11. mesiaca života. Je veľmi dôležité, aby boli zvyknuté tráviť na brušku dostatok času, pretože práve v polohe na brušku posilňujú tie správne svaly (chrbtové a šijové), ktoré budú neskôr pri lezení potrebovať. Niektorí odborníci sa zhodujú na tom, že lezenie má nezastupiteľnú úlohu v motorickom vývoji dieťaťa.

Nie všetky deti však lezú. Niektoré sa namiesto lezenia pohybujú napríklad váľaním sudov. Iné sa pohybujú v ľahu na chrbte tak, že prisúvajú nohy k zadočku a „šúchajú sa“ po zemi. Dôvodom takého netradičného pohybu môže byť napríklad príliš hladká podlaha, napr. plávajúca podlaha, po ktorej sa deťom zle lezie, pretože sa veľmi šmýka.

Child baby toddler crawling facing backwards from the back rear

Sedenie

Predtým boli deti pasívne posadené vraj kvôli trénovaniu chrbtových svalov, bez toho, aby to ich telo zvládalo samo. Generácia týchto detí vyrástla a zistilo sa, že ich bolí chrbát častejšie a oveľa skôr, než iné generácie. Odborníci tak došli k záveru, že ich chrbát bol preťažovaný už v detstve, a tak sa názor na pasívne posadenie úplne otočil. USA je vo fáze pasívneho posadenia ešte len dnes, takže knihy preložené z angličtiny môžu matkám dávať chybné informácie. Chcieť po polročnom dieťati, aby samo sedelo, je úplne nereálna požiadavka.

Sed je totiž vrcholom celého pohybového vývoja. Deti väčšinou najprv stoja a lezú, až potom zvládajú sedieť. Sadajú si tak, že z polohy na všetkých štyroch idú cez bok a potom vyberú jednu alebo obe nohy. Zo začiatku sa ešte pridržujú rukami zeme. Vo chvíli, kedy uvoľnia ruky pre hru alebo držanie hračky, je chrbát na sed pripravený. Sed z ľahu na chrbte nie je možný. Deti si tak síce niekedy sadnú, napr. keď sú vo zvýšenej polohe (v autosedačke či polohovacom ležadle), ide však stále o pasívny sed. Samostatne sa posadiť zvládajú deti okolo 9.-12. mesiaca.

Stoj

Pokiaľ sa dieťa zvládne samo postaviť s oporou o nábytok či nohu mamičky, čo býva obvykle okolo 8.-10. mesiaca, musí sa naučiť samo ako dole. Mamička by nemala dieťaťu pomáhať a dávať ho zo stoja. Dieťa by sa potom púšťalo s tým, že ho mamička vždy zachytí, a tým by zbytočne došlo k úrazu. Dieťa by sa malo naučiť spoliehať samo na seba. Ideálne je, keď sa dieťa zo stoja dostane do kľaku a potom v poriadku na zem rukami. Pokiaľ dieťa spadne zo stoja rovno na chrbát a na hlavičku, pre mozog je to dôležitá informácia, aby tento pohyb nabudúce neurobilo. Tým že lebečné švy ešte nie sú zrastené, nie je hlavička dieťaťa pádom tak ohrozená. A v živote mu nikto cestu a chodník nebude obkladať vankúšmi. Dieťa sa skrátka musí naučiť ovládať svoje telo bez pomoci.

Chôdza

Vo chvíli, kedy sa dieťa postaví, trvá niekoľko mesiacov než zvládne ujsť pár prvých krôčikov. Táto doba môže trvať 4-5 mesiacov. Rodičia si často myslia, že dieťaťu pomôžu pri chôdzi vodením za ruky, čo je chyba. Vodenie za ruky nemá s chôdzou nič spoločné a už vôbec to chôdzu neurýchli. Dieťa sa do rodiča zavesí a nohami pohybuje preto, že musí, aby vám stačilo. Odborníci odporúčajú nechať dieťa svojmu vývoju napospas. Doprajte svojmu dieťaťu čas v pokoji liezť a obchádzať nábytok a do jeho pohybového vývoja nezasahujte. Každé dieťa je originálne a chodiť zvláda rôzne – okolo 12. – 18. mesiaca života.

Pohybový vývoj dieťaťa je veľmi individuálny. Niektoré deti sú čiperné a svoje telo ovládajú o niekoľko mesiacov skôr než ostatní. Iné deti sú skôr lenivejšie a naopak pohyb, ktorý ich rovesníci zvládajú, ony ešte nedokážu. Rodičia by v tomto prípade nemali porovnávať. Každé dieťa je iné a pohybový vývoj prechádza určitými vývojovými míľnikmi v danom poradí.

Mohlo by Vás tiež zaujímať

CzechSlovakia