Main menu

 

Prečo sa deti v našej náruči upokoja?

24th máj 2016

Doba nedávna kázala „vychovávať“ bábätka už od narodenia. Učiť bábätká spať samotné, zaspávať bez mamičky, nenosiť ich na rukách aby sa nerozmaznali. Napriek tomu to úplná väčšina mamičiek cíti inak. Ich vrodený inštinkt im hovorí, ako na plač bábätka reagovať. Bábätko plačom komunikuje, dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Plačom a krikom bábätko niečo oznamuje. Žiada si naplnenie svojich potrieb, ako je pocit bezpečia, telesná a emocionálna pohoda, vyrovnanosť, čo súvisí s mamičkinou prítomnosťou. Ani žiadne zviera nenechá svoje mláďa plakať bez odozvy. Preto je tak dôležité na detský plač reagovať. Láskavý prístup mamičky a otecka k uplakanému bábätku veľmi napomáha k ďalšej otvorenej komunikácii medzi dieťaťom a rodičom.

family-1244795_1920

K upokojeniu bábätka môžeme použiť rôzne metódy. Od zavinovačky cez fén alebo digestor, ktorých hučanie deti upokojí, po ďalšie technické vymoženosti. Matkinu náruč a pohladenie však žiadne zázraky techniky nenahradia.

Náruč rodičov

V brušku boli bábätká v neustálom kontakte s mamičkou. Narodením dochádza k zmene, avšak ich očakávania ostávajú rovnaké. Chcú byť stále v čo najväčšej blízkosti mamičky. To sú prirodzené inštinkty, ktoré im predtým napomáhali prežiť. Skúmaním vývoja ľudského druhu zisťujeme, že ani naši predkovia nenechávali svojich potomkov samotných vo dne a v noci. Bábätko zažíva v náruči ten pocit, že tak je to správne, že je vítané, že všetko je v poriadku. Dnešné bábätká chované v náručí zažívajú tie isté pocity, aké zažívali naši ľudskí predchodcovia pred desaťtisíc rokmi.

Navyše si predstavte ten pocit, kedy vás mamička vezme z chladného, neznámeho a obrovského priestoru do svojej teplej, hrejivej náruče. Taký pocit bábätkám nenahradí ani dokonalá postieľka s nebesami a kolotočom ani farebné hrajúce hračky.

Rodič, ktorý svoje dieťa často cez deň chová v náruči, je s ním v tesnom kontakte, robí dobre, pretože dostatok kontaktu cez deň môže zlepšiť takisto spánok. Niektoré deti si totiž v noci vynahradzujú nedostatok mamičkinej náruče cez deň, skrátka sa musia ubezpečovať i v noci, že majú mamičku nablízku. Pokiaľ sú deti cez deň dostatočne „vymaznané“, môžu pokojne v noci spať.

Mother with baby

Nezvykne si na to?

Naše mamičky a babičky často počúvali, že dieťa má byť samostatné. Ženy vtedy chodili veľmi skoro do práce a deti do jaslí. Tak sa odporúčalo deti nechovať, nenosiť. Argumentovalo sa tým, že sa dieťa rozmazná, že si na náruč zvykne. A tak mnoho detí ale i mamičiek prišlo o ten prekrásny pocit plnej náruče. Osamostatnenie dieťaťa je však veľmi individuálne a prebieha omnoho dlhšie než v prvých mesiacoch života. Dieťa, ktoré je v náruči, si naplňuje potrebu bezpečia, získava pocit dôvery, pozorovaním okolia z náruče môže vnímať dostatok vnemov. Také dieťa si potom chce všetko vyskúšať samo a paradoxne sa môže osamostatniť i omnoho skôr než deti, ktorým je náruč odopieraná, pretože má skrátka túto potrebu uspokojenú.

Dieťa sa nerodí ako tyran či manipulátor, nepotrebuje aby sme na neho šušlali, nakupovali desiatky hračiek, ktoré aj tak potom ležia v kúte. Dieťa chce vidieť čo robíme, chce nás pozorovať pri bežnom živote, chce pozorovať ako fungujú vzťahy medzi nami. Chce byť skrátka pri všetkom a to môže vyskúšať na vlastnej koži práve z rodičovskej náruče. A preto chovajme naše deti, nosme ich treba v šatke alebo v nosítku. Láskou ich nerozmaznáme!

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia