Main menu

 

Prvé slovíčka

5th jún 2015

S prvými vedomými slovíčkami začínajú deti obvykle niekedy okolo prvých narodenín. Niekedy skôr, niekedy neskôr, až v 18 mesiacoch či až potom. Deti sa v reči, ako vo všetkých iných oblastiach vývoja, vyvíjajú veľmi individuálne. A hlavne reč sa vyvíja nie po krokoch, ale v skokoch.

Okolo 12 mesiacov začína dieťa rozumieť obsahu toho, čo mu hovoríte. To, že vám rozumie, sa prejaví reakciou – urobí ťapi ťapi, ukáže, aké je veľké… A takisto je to obdobie, kedy dieťa začína používať prvé slová. Dieťa slovne označuje a vyjadruje svoju myšlienku. Prvými slovami označuje členov rodiny a veci, ktoré dobre pozná.

A Sweet little girl sitting on studio white background

Ako vyzerajú prvé slová?

Väčšinou bývajú jednoslabičné alebo dvojslabičné. Spočiatku sú tvorené opakovaním rovnakých slabík (mama, baba). Vzhľadom k ľahšej výslovnosti začínajú deti slovami, ktoré obsahujú hlásky a dobre sa im vyslovujú, teda spoluhlásky „b, m, p, h, d, t“ a takisto samohlásky „a, e, i, o, u“.

Pre rozvoj reči je kľúčové opakovanie. Bábätko opakuje najprv jednoduché zvuky, potom sa učí opakovať slabiky a slová a nakoniec vety a zložitejšie výrazy. Od začiatku si opakovaním osvojuje i melódiu a intonáciu reči. Opakovanie je dôležitým princípom výchovy. Dieťa opakuje nielen to, čo počuje, ale i to, čo vidí, vrátane správania dospelých.

Spočiatku je dieťa opatrné a vyjadruje sa pomaly. Počas „rozprávania“ robí pauzy. Slovesá často nahradzuje citoslovcami (namiesto: Auto ide, povie „tú, tú, namiesto: Tam je pes, povie „hav, hav“).

Asi v dvoch rokov dokáže slová spojiť do krátkej dvoj či viacslovnej vety. A to už začína obdobie spontánneho vyjadrovania vo vetách. Dieťa používa slovesá, prídavné mená, predložky…takmer všetky slovné druhy. Asi vo veku troch rokov je reč pre okolie zrozumiteľná. Dieťa rozpráva samo, dokáže komunikovať s okolím, pýtať sa na to, čo ho zaujíma. Reč je pre dieťa hlavným prostriedkom komunikácie s okolím.

Ako dieťa podporovať v rozprávaní?

  • Často na dieťa rozprávajte, spievajte mu a spoločne sa smejte. Dajte si ho čelom k sebe, húpajte ho a rozprávajte sa s ním.
  • Dieťa by malo po celý deň a pri bežných činnostiach vnímať hovorenú reč. Všetky hry, situácie a spoločné zážitky by mali rodičia komentovať. Samozrejme primerane veku.
  • Dôležité je, aby na vás videlo. Vo fáze, kedy sa učí slabiky, je potrebné, aby videlo vašu tvár a to, čo robia vaše ústa. Je to potrebné pre nácvik správnej artikulácie.
  • S dieťaťom si užívajte zábavu, vydávajte vtipné zvuky, meňte výšku hlasu a preháňajte vo výraze.
  • Vždy reagujte, keď vydá akýkoľvek zvuk či slovo a radujte sa spoločne s ním z každého pokroku a vydaného zvuku
  • Keď na neho rozprávate, používajte jednoduché a známe zvuky. Napr. ako robia zvieratká a veci (psík robí – hav, hav, vláčik – šššš,…).
  • Na dieťa nešušlite! Dieťa sa učí napodobňovaním a pokiaľ si osvojí skomolené slová, ťažko sa ich odnaučí.

Čo ak nehovorí ako ostatní?

Pokiaľ dieťa nehovorí tak, ako susedovo dieťa, nie je potrebné sa znepokojovať. Keď vidíte, že vám evidentne rozumie a reaguje na to, čo mu hovoríte a keď ho oslovujete, nebojte sa. Ono sa rozrozpráva. S rečou je to rovnaké ako s prvými krôčikmi, prvým zúbkom apod. Skrátka každé dieťa je iné a inak sa vyvíja. Deti medzi sebou neporovnávajte, ušetríte si zbytočné starosti.

Na vývoj reči majú vplyv vrodené predpoklady, prostredie, v ktorom bábätko vyrastá, dokonca i to, či malo cumlík a ako dlho, ako často sleduje televíziu a mnoho ďalších faktorov. Pokiaľ dieťa používa dlhodobo cumlík, nemá v ústach dostatočný priestor pre prirodzený rozvoj reči a môže dôjsť k narušenej artikulácii a neskôr bude nutná starostlivosť logopéda. Nehľadiac na to, že časté a dlhodobé používanie cumlíka vedie k zlému tvaru čeľuste, čo potom rieši zubár. Takisto nevhodné pre správny vývoj reči je časté sledovanie televízie. Na dieťa sa pri sledovaní televízie valí obrovské množstvo obrázkov a detský mozog nie je schopný takéto množstvo informácií spracovať. Potom sa dieťaťu zhoršuje pozornosť. S televíziou nemôže komunikovať. Nemôže ju chvíľu počúvať a potom jej „odpovedať“.

Dieťa do rozprávania nenúťte. Slová dieťaťu len nenásilne ponúkajte. Dieťa by malo zistiť samo, že reč je pre neho dôležitá, aby boli splnené jeho potreby a priania. Nenúťte dieťa do opakovania jednotlivých slov, ani ho v jeho reči neopravujte a nesnažte sa upresňovať jeho výslovnosť. Rodičia by mali svojím rečovým vzorom postupne vylepšiť reč dieťaťa, rozširovať jeho slovnú zásobu a vylepšovať vetnú stavbu. Na nácvik jednotlivých hlások príde čas až neskôr, po 4. – 5. roku života.

Mohlo by Vás tiež zaujímať

One comment on “Prvé slovíčka

  1. Pingback: Sila detského prvýkrát | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia