Main menu

 

Separačná úzkosť alebo bez mamy ani krok

24th aug 2016

Nechalo sa ešte donedávna vaše dieťa strážiť ostatnými členmi rodiny a teraz spustí krik, hneď ako ho chce pochovať niekto iný? Plače zakaždým, keď sa mu stratíte z dohľadu? Zrazu dieťa začalo byť úzkostné a uplakané, kedykoľvek sa len trochu vzdialite? Objavila sa u neho separačná úzkosť. Čo je to separačná úzkosť, prečo a kedy sa objavuje a ako ju čo najlepšie zvládnuť?

O separačnej úzkosti

Dieťa chce len svoju mamičku a nikoho iného. Od nikoho sa nenechá utíšiť. Každú mamičku separačná úzkosť veľmi prekvapí, veď doteraz znášalo dieťa všetkých členov rodiny, s cudzími ľuďmi nemalo problémy a úsmevy rozdávalo na všetky strany. Zrazu je všetko inak. Vo chvíli, keď dieťa stratí z dohľadu mamičku, spustí srdcervúci plač. Aj rýchle odskočenie si na záchod je pre mamičku naraz nemožné. Dieťatko jednoducho musí mať svoju mamičku neustále na očiach. Ono si nevymýšľa. Má strach, že vás už nikdy neuvidí. Dieťa žije prítomnosťou a mamička je stredobodom jeho sveta.

Separačná úzkosť je normálne zdravé vývojové štádium každého dieťaťa, v ktorom si dieťa vytvára pevné citové puto k jednej najhlavnejšej osobe (najčastejšie k mamičke), s ktorou sa cíti bezpečne a isto. Problém prichádza, keď sa daná osoba stratí z jeho zorného poľa. Veľakrát stačí, keď prejde pár metrov od dieťaťa. Zrazu sa dieťaťu rúca celý jeho istý svet, lebo ono žije prítomnosťou a nechápe, že mamička musí variť obed, ísť na záchod a pod. Uisťujeme vás však, že to nebude navždy.

Kedy sa separačná úzkosť objavuje

Zvyčajne sa prejavuje u detí vo veku 6-12 mesiacov. Môže sa však prejaviť už o niečo skôr, alebo naopak aj v 18 mesiacoch. Ide o náhlu zmenu. Počas pár dní sa z pohodového dieťaťa stane uplakanec, ktorý nevydrží bez prítomnosti mamičky a prepukne v mohutný plač.

Ako sa separačná úzkosť prejavuje

Dieťa, ktoré si predtým samo hralo, nechalo sa pochovať od kohokoľvek, chce teraz len a len vás. Nevydrží ani u ľudí, ktorých dobre pozná (babičky, otecko…). Mnohokrát nestačí byť ani v rovnakej miestnosti ako dieťa. Dieťa chce, aby bola mamička priamo vedľa neho, aby sa ho dotýkala a nosila. Dieťa mamičku stále sleduje, volá ju, naťahuje k nej ruky.

Ako sa k dieťaťu správať

Úzkostlivé správanie dieťaťa neignorujte ani nepodceňujte. Dieťa za to nemôže, nevie to ovplyvniť. Jedinou cestou k prekonaniu tohto náročného obdobia je vypočutie potrieb dieťaťa. Dieťaťu to pomôže k rozvoju dobrých citových väzieb v neskoršom veku. Ak sú vypočuté potreby dieťaťa, vyrastie z neho sebavedomý a milujúci človek. Dieťaťu buďte nablízku, keď to potrebuje. Chovajte ho. Doprajte mu svoju náruč.

Pripomienky okolia o tom, že svoje dieťa rozmaznávate, radšej ignorujte. Dieťa vychovávate vy, rodičia. Vy vytvárate pre dieťa tie najlepšie možné podmienky pre zdravý psychický rozvoj a pripravujete ho na budúci život.

Ak sa separačná úzkosť potláča, dieťa sa okrikuje alebo dokonca trestá, môže to viesť k narušeniu psychického vývoja. Z dieťaťa sa stáva neistý jedinec, ktorý nemá sebavedomie a následky traumatizujúceho detstva si odnáša do dospelosti. Predstavte si, že vaše dieťa bude takisto raz rodičom a musí sa naučiť, ako láskyplne a citlivo vychovávať svojich potomkov. Niektoré situácie pri zvládnutí separačnej úzkosti dieťaťa budú náročné a pre rodičov neľahké. Bude to chcieť zo strany rodičov pár ústupkov a odriekania, ale stojí to za to.

Separačná úzkosť a starší súrodenci

Rodičia, ktorí majú viac detí, môžu mať pri separačnej úzkosti najmladšieho dieťaťa problém. Každé dieťa túži po pozornosti a náhlu zvýšenú starostlivosť o najmladšieho súrodenca nemusí dobre znášať. Zostáva už len krôčik k žiarlivosti. Ako to že mamička chová stále bábätko? Prečo ho všade berie so sebou? V tomto období je dôležité nezanedbávať staršie deti. Môže to byť vysiľujúce, ale je potrebné venovať sa aj im. Starším deťom vysvetlite, že súrodenec je ešte malý a nechápe, že mamička nikam neodchádza, že ho neopúšťa, preto tak plače. Starších súrodencov veľa objímajte a hovorte im, ako ich máte radi. Iste situáciu pochopia a vyrovnajú sa s ňou.

Separačnú úzkosť zvládnu s citlivým prístupom určite všetci členovia rodiny. V budúcnosti, napríklad keď budú vaše deti v puberte, budete ešte s úsmevom spomínať na to, ako bez vás nemohli vydržať ani minútu.

Prečítajte si aj ďalšie články o deťoch:

Pozrite sa na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím krásneho dňa
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

5 comments on “Separačná úzkosť alebo bez mamy ani krok

  1. Pingback: Som mama, som otec – ako zvládnuť nové role? | Blog Mimulo

  2. Pingback: Je vhodné spať s bábätkom v jednej posteli? | Blog Mimulo

  3. Pingback: Čoho sa deti najviac boja? | Blog Mimulo

  4. Pingback: Detské jasle | Blog Mimulo

  5. Pingback: Ako nemať z dieťaťa mamičkinho maznáčika | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia