Main menu

 

Slovenské vianočné tradície

14th dec 2017

Aj naši milí susedia na Slovensku oslavujú vianočné sviatky obdobne ako my. Nakupujú vianočné darčeky pre deti, upratujú, stresujú sa, vymýšľajú darčeky, zdobia stromček, čakajú Ježiška a pozerajú na české rozprávky. Ale predsa len sú ich zvyky o trochu iné než tie naše, aj keď nás časy minulé veľmi spájajú.

Stromček

Symbolom Vianoc je v súčasnosti taktiež aj na Slovensku hlavne vianočný stromček. Niektorí ho zdobia v predstihu, iní až na Štedrý deň. Na rozdiel od minulosti však počet stromčekov v domácnostiach vzrástol. Kedysi bol v rodine jeden stromček a skôr u bohatších hospodárov. Dnes je stromčekov viac. Urobí sa stromček pre deti, mamička dá ešte stromček do kuchyne a potom sa pre susedov ozdobí stromček v predzáhradke.

Advent a zvyky

Slovensko vždy patrilo medzi veľmi religiózny krajiny Európy, a tak už koncom novembra – po Kataríne – bol vyhlásený adventný pôst. Obdobie štyroch týždňov pred Vianocami sa nazýva Advent. Vtedy boli zakázané spoločné zábavy, svadby a nesmelo sa ani tancovať. Prvým zimným sviatkom bol Mikuláš. Trinásteho decembra, na deň Lucie, sa dievčatá zahaľovali do bielych plachiet, do ruky vzali kríž a chodili po domoch v dedine, aby sa pozreli, či je kríž na stene a na príslušnom mieste svätená voda. Po Lucii už boli na prahu Vianoce.

Namiesto vianočiek pečú slovenské gazdinky bábovky a koláče – tie sú tradičnou výslužkou pre koledníkov. Slovenské vianočné zvyky sú takisto založené na veštení budúcnosti. Dievčatá na Slovensku nehádžu črievicu za hlavu, ale počúvajú, koľkokrát zakope prasiatko na vráta maštale – dievča by sa malo vydať za toľko rokov, koľkokrát prasiatko koplo do vrát.

Slováci si Vianoce nevedia predstaviť ani bez klasických českých rozprávok. Vo sviatočnej ponuke televízií je okrem Troch orieškov pre Popolušku taktiež Dívka na koštěti alebo Princezná so zlatou hviezdou.

Stolovanie

Okrem stromčeka a rozprávok k Vianociam neodmysliteľne patria i typické jedlá. Večera začína prípitkom. Kúsok cesnaku má zabezpečiť zdravie, oplátka s medom zas symbolizuje pokoj a lásku v rodine. V domácnostiach vonia kapustová polievka, ktorá sa v rôznych regiónoch pripravuje na mnoho spôsobov; niekde so smotanou, inde s hubami alebo so sušenými slivkami. Ľudia, ktorým nechutí kapusta, dávajú prednosť polievke zo strukovín. Hoci väčšina ľudí si stále pochutnáva na vianočnom kaprovi, niektorí labužníci si jedálniček spestria aj mäsom z iných rýb, napríklad lososom. Ako príloha sa podáva hlavne zemiakový šalát s majonézou, zástancovia zdravej výživy dávajú prednosť bielemu jogurtu.

Na stole musia byť tiež opekance či bobaľky (názvov je pre toto pečivo ešte oveľa viac). Sú to bochníky veľkosti orechov z kysnutého cesta. Jedia sa sparené a posypané makom. Čo ale nesmie, ako už bolo spomenuté, na slávnostnom stole rozhodne chýbať, sú oplátky. Oplátkam sa pripisovali rôzne magické účinky a v 18. storočí ich po dedinách dokonca roznášali kňazi. Oplátky sa pečú s medom a cesnakom. Pred slovenskou večerou sa udržiava zvyk modlenia – dokonca aj u tých, ktorí nechodia príliš často do kostola. Býva zvykom urobiť si aj malý krížik medom na čelo – aby na seba boli všetci celý rok dobrí.

Štedrý večer

Na Slovensku má Štedrý deň viac názvov. Používa sa aj názov Kračún, ďalší používaný názov je Viľija. Veľmi starý je aj názov Dohviezdny večer.

Vyvrcholením Štedrého dňa je najmä pre deti čas po večeri, kedy sa rozdávajú darčeky. Neskôr sa mnohí vydajú na polnočnú omšu. Pre veriacich má vianočná atmosféra v kostoloch tajomný ráz, a preto ich mnohokrát navštevujú aj ľudia, ktorí počas roka na bohoslužby zvyčajne nechodia.

Slávili by ste Vianoce takisto tak?

Prečítajte si aj ďalšie články o vianociach:

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím krásneho dňa
www.mimulo.sk

Zdroj: http://www.slovansky-institut.cz ,ČTK, prl kš a babinet.cz

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia