Main menu

 

Tiež rast môže deti bolieť

12th aug 2016

Dieťa, ktoré sa nám každý rok mení pred očami, krásne, priamo bleskovou rýchlosťou, rastie aj pribúda na váhe a zdá sa, že je všetko také, ako má byť. Aj lekár nám potvrdí, že jeho vývoj aj rast je úplne v poriadku, aj keď rastie predsa len o niečo rýchlejšie ako ostatné deti. Ale môže sa stať, ak naše dieťa rastie neprimerane rýchlo k svojmu vývoju, že sa bude trápiť rastovými bolesťami. Rastové bolesti sa tiež objavujú v tých obdobiach, keď deti najdramatickejšie rastú, teda môžu sa objaviť okolo 2 – 5 rokov alebo 8 – 12 rokov.

Mnohí odborníci však tvrdia, že rastové bolesti nie sú spojené priamo s rastom kostí, ale s váhou dieťaťa. Čo je teda pravdou? Môže skutočne rast kostí naše deti bolieť? A ako také bolesti spoznáme?

happy one year old baby with hands up

Čo sú rastové bolesti?

Jedným z nie veľmi známych detských zdravotných problémov sú práve tzv. Rastové bolesti. Ide o typicky večerné alebo nočné bolesti dolných končatín. Dieťa si sťažuje najčastejšie na bolesť prednej strany predkolenia, lýtka alebo podkolennej jamky. Nepríjemné pocity pritom vychádzajú „z hĺbky“, zo svalov, kostí alebo svalových úponov.

Rastové bolesti deti zažívajú v dobe „rastových výšvihom“ v podobe nepríjemných pálivých pocitov najmä v lýtkach a holenných kostiach. Dieťa má väčšinou problémy s pohybom, pokrivkáva, v noci nepokojne spí, budí sa bolesťou. Pre ťažkosti je typické, že sa prejavujú predovšetkým v pokoji – pri odpočinku alebo spánku. Záchvat bolesti môže trvať rôzne dlhú dobu, od niekoľkých minút po niekoľko hodín. Potom ale po liečbe odznie aj na niekoľko týždňov. Ak sa bolesti opakujú niekoľko dní po sebe, nejedná sa o rastové bolesti.

Doteraz nebolo presvedčivo vysvetlené, prečo niekoho rastové ťažkosti trápia a iné deti je nikdy nezažijú. Za ich vznikom pravdepodobne stojí nepomer medzi rastom kostí, svalov a šliach. Rovnako tak sa na nich môže podieľať rad ďalších faktorov súvisiacich s nadmerným zaťažením pohybového aparátu alebo anatomickými odchýlkami. Nie celkom zanedbateľný je aj podiel psychiky dieťaťa.

Diagnózu „rastové bolesti“ môže lekár určiť až po vylúčení iných možných príčin. Podmienkou je normálny výsledok fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych testov a zobrazovacích metód.

Kedy deti rastové bolesti najviac trápia?

Typický vek pre rastové bolesti je 3 až 12 rokov. Zo štatistík možno vypozorovať, že rastové bolesti u detí prichádzajú v dvoch vlnách – v období medzi 3. a 5. rokom a potom medzi 8. a 12. rokom.

Najmenšie deti o nich skôr viac hovoria. Rastové tempo je najväčší do druhého roku veku, potom mierne klesá. V treťom roku života dieťa vyrastie priemerne o 7,5 cm za rok, v nasledujúcich rokoch o 5 cm za rok až do začiatku puberty. Za typické kritériá rastových bolestí označujeme vek medzi štvrtým až desiatym rokom života a bolesti dolných končatín, najmä spredu na stehnách, pod (za) kolenami a v lýtkach (holeniach), ale aj bolesti horných končatín, v lakti alebo v predlaktí alebo častejšie bolesti končatín zvlášť po predchádzajúcej námahe.

Súvislosť s nepokojom nebola priamo preukázaná, ale citlivejšie deti môžu subjektívne horšie znášať bolesť. Rastové bolesti inak pozorujeme hlavne u detí s väčšou fyzickou námahou, teda u detí športujúcich, alebo práve u detí s nižším prahom pre vnímanie bolesti.

Rastové bolesti nie sú spojené s inými príznakmi. Ak sa dostaví napríklad horúčka či triaška, dieťa určite musí k lekárovi. Návšteva je nutná tiež vždy, keď sa objaví opuch, začervenanie, deformita v oblasti končatín či problémy s chôdzou.

Ako sa liečia rastové bolesti?

Neexistuje žiadna prevencia, ale dieťaťu môžeme v jeho nepohode uľaviť tým, že mu dáme jemnú masáž či na boľavé miesto priložíme nahriaty vankúšik alebo fľašu s teplou vodou (termofor), pri väčšej bolesti mu môžeme uľaviť odporúčanú dávku ibuprofénu alebo Brufenu, Ibalgin, Nurofenu, alebo paracetamolu, paralen, Panadolu.

Aspirín nie je u detí vhodný, zvlášť nie pri horúčke. Môže choroba skomplikovať postihnutím pečene a mozgu – Reyov syndróm.

Ak je bolesť prenikavá alebo neznesiteľná, musíme čo najskôr k lekárovi. Niekedy býva lepšie, po dohovore s lekárom, dochádzať s dieťaťom pravidelne na rehabilitáciu. A nezabúdajme, že najlepšie pomáha na všetky trápenia pohybového aparátu – pohyb na čerstvom vzduchu, pokiaľ možno.

Pozrite sa tiež na veľký výber dojčenského obečenia a dojčenských potreb.

S prianím pekného dňa
Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská
www.mimulo.sk

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Pridaj komentár

CzechSlovakia