Main menu

 

Výchova dieťaťa podľa temperamentu

22nd sep 2015

Pri výchove dieťaťa musíme byť nielen starostliví, ale aj veľmi zodpovední. Ide predsa o budúcnosť nášho dieťaťa a nielen to. Naša výchova bude mať vplyv na jeho sociálne začlenenie a emocionálny i spoločenský rast. Keď sa dieťa narodí, nie je jeho duša nepopísaný čistý list papiera, ale mnoho psychológov sa zhoduje na tom, že každé dieťatko sa už rodí s určitým druhom temperamentu. Pokiaľ teda chceme dieťa čo najlepšie vychovávať, mali by sme poznať takisto jeho temperament. Aspoň čiastočne, keďže každý sme samozrejme bytostne originálni a nemôžeme ani deti čisto „zaškatuľkovať“, aby sme ich potom mohli mať ľahšie „prečítané“. Aké temperamenty teda môžu mať vrodené naše deti?

Towel baby

Dieťa sangvinik

Malý sangvinik je veselý, živý a nestály. Ťažko sa sústredí. Svoju silu, vyrovnanosť i pohyblivosť čerpá zo všetkého, čo prebieha rytmicky. Zo srdcového pulzu, z krvného obehu, z nádychu a výdychu. Takúto pravidelnosť vyžaduje spôsob života a hra týchto detí. Bývajú veľmi pohyblivé a šikovné. Sú prelietaví ako motýle, rýchlo menia nápady a s nimi i hry, pretože ich ľahko ovplyvní niečo nové.

Ako ich vychovávať?

Sangvinické deti bývajú obľúbené, ale hovorí sa o nich, že „zlostia“. Dieťa so sangvinickým temperamentom je v svojej podstate harmonické, ale k svojmu životu nutne potrebuje rytmus, ktorý mu pomáha udržiavať vnútornú harmóniu. Ak dieťaťu poskytneme „rytmické vedenie“, našej výchove sa bude dariť lepšie. Neponáhľajme sa, dajme mu dostatok času a priestoru na odreagovanie, hoci len v myšlienkach a v jeho fantázii. Najviac takých príležitostí máme napríklad pri hre či pri spoločných činnostiach v domácnosti.

Dieťa melancholik

Melancholické dieťa má sklony byť smutné, plačlivé, rýchlo sa unaví, býva často zadumané, bolí ho často hlava a máva zažívacie problémy. Melancholické dieťa miluje duševnú a duchovnú potravu. Rado počúva a prežíva príbehy iných ľudí, v ktorých je obsiahnutá určitá tragika a osudovosť hrdinov. Týmito prežitkami sa odpútava od vlastného vnímania tragična.

Ako ich vychovávať?

Doprajme mu dostatok príbehov a rozprávok. Ale nikdy mu nezastierajme realitu. Budujme v dieťati dostatok sebavedomia, bude to potrebné. Tieto deti mávajú rady hudbu a zvlášť sentimentálne melódie. Naše výchovné pôsobenie by malo smerovať k odľahčeniu ich „údelu“. Veľmi pomáha pohyb, najlepšie v spojení práve s rytmickou hudbou. Omnoho účinnejšie než dieťa rozveseliť je umožniť mu práve takéto hlboké prežitky. Sú rady rozmaznávané, intenzívne prežívajú pozornosť okolia.

Infant child baby girl toddler sad crying yelling isolated on a white background

Dieťa cholerik

Dieťa cholerik býva veľmi prudké a vznetlivé, z očí mu „šľahajú blesky“. Býva takisto kruté, len aby presadilo svoju vôľu, a až potom lepšie spolupracuje a je prívetivé. Malý cholerik má rád dramatické príbehy a hlboko ich prežíva. Potrebu dobrodružstva napĺňa odvážnymi kúskami aj keď vie, že sa to nesmie. Nepotrebuje väčšinou dlho spať a v jedle nie je vyberavý. Prednosťou cholerického temperamentu je rozhodnosť, akcieschopnosť, dynamika a silná vôľa. Nebezpečenstvo je však v rýchlom rozhodovaní, ktoré nemusí byť vždy dobre premyslené.

Ako ich vychovávať?

Pri výchove cholerického dieťaťa potrebujeme obrovskú dávku trpezlivosti a sebaovládania. Je potrebné mu ukázať, že sme i v dobe jeho najzúrivejšieho prejavu úplne pokojní. Dieťa potrebuje od dospelého pokojné a inteligentné vedenie, pretože jemu samotnému sa nedarí udržať svoje prejavy na uzde.

Cholerické dieťa musíme zamestnať, aby mohlo uplatniť svoju obrovskú silu a vôľu. Nechajme ho fyzicky vyžiť a vyčerpať sa. Také dieťa potrebuje priestor, kde sa môže vybehať, váľať po zemi, teda sa maximálne vyblázniť. Je dobré, keď zistí, že na niečo nestačí a prizná si, že by sa k niečomu neodvážilo alebo by niečo nedokázalo. Ale dieťa na to musí prísť samo! Lásku k svojmu okoliu často vyjadruje fyzickými prejavmi napríklad buchnutím či potľapkaním. Pozor na iróniu a výsmech! Cholerické dieťa (a v podstate každé dieťa) je na ne veľmi citlivé. Keď mu poskytneme dostatok láskyplného vedenia a opory, odmení sa nám oddanosťou a láskou.

Dieťa flegmatik

Flegmatické dieťa je pokojné až pomalé, málo vzrušivé, pasívne. Na okolie pôsobí až ospalo a unavene, ako by bolo duchom neprítomné. Malý flegmatik sa riadi pravidelným a nemenným rytmom. Vie, kedy je čas jedla alebo spánku, je pedantné vo vyžadovaní a dodržiavaní pravidiel a poriadku. Preto býva takisto veľmi spoľahlivé. Takto sa prejavuje vo všetkých činnostiach, pri učení i pri hre, donekonečna ich opakuje. Nie je schopné rýchleho uvažovania a bystrých logických reakcií, chápe a učí sa pomaly, a preto takisto často máva s učením problémy.

Jednoznačným kladom je pre flegmatika výborná pamäť, a preto si dobre osvojí všetko, čo sa dá naučiť opakovaním a precvičovaním. Kamarátov väčšinou nemá, pretože nedokáže byť aktívne a získať si pozornosť. City dáva najavo len vo veľmi malej miere. Flegmatické dieťa máva rado teplo, spí rado, dlho a tvrdo.

Ako ho vychovávať?

Cieľom výchovy by malo byť prekonávanie negatívnych prejavov flegmatického temperamentu (napr. ľahostajnosť, ospalosť, rigidita či prejedanie) a prebudenie tých najlepších vlastností (napr. spoľahlivosť, vytrvalosť, pravdovravnosť, vernosť či poriadkumilovnosť). Ak si s ním vytvoríme silné citové väzby, zistíme, že láska flegmatika je trvalá a verná.

Záverom môžeme konštatovať, že ani dieťa nemôžeme zaradiť len k jednému zo štyroch temperamentov, ako už bolo zmienené na začiatku. Sangvinizmus je typický detský temperament a tak sa preplieta všetkými ostatnými temperamentmi (temperament sangvinicko-flegmatický, sangvinicko-cholerický, apod.).

Článok pre Vás napísala Mgr. Daniela Fruhwirtová-Hradská

Mohlo by Vás tiež zaujímať

3 comments on “Výchova dieťaťa podľa temperamentu

  1. Pingback: Nevýchova alebo hyperaktivita? Ako to spoznáme? | Blog Mimulo

  2. Pingback: Psychika detí na jeseň | Blog Mimulo

  3. Pingback: Ako pôsobí na deti pochvala a trest? | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia