Main menu

 

Zostala som s deťmi sama

10th nov 2017

Milé mamičky, dnes vám predstavíme ženu, ktorá sa radí medzi tie mamičky, ktoré to rozhodne nemali a nemajú ľahké … Radí sa medzi tých, čo nemajú žiadny osobný život a všetko čo majú, venujú len a len svojim deťom. Áno, jedná sa o matku samoživiteľku. Jana (38) zostala s deťmi sama, manžel ju opustil a ona musela úplne prehodnotiť svoje životné priority a život sa jej pred očami premenil a otočil o 180 stupňov. Dá sa to vôbec zvládnuť? Na to nám odpovie práve Jana, ktorá sa nášmu blogu zverila so svojou veľkou životnou úlohou.

Ako vyzerá život samoživiteľky podľa štatistík? Taká žena si nemôže dovoliť veci v iných domácnostiach bežné, má problém s bežnými platbami za bývanie a základné služby. Je teda v tzv. ohrození sociálnym vylúčením.

Domácností matiek samoživiteliek nie je v Českej republike málo. Už v roku 2013 sa zhruba v každej siedmej domácnosti s deťmi staral o svojich potomkov len jeden z rodičov, dnes už v každej štvrtej, ktorému žiadny ďalší dospelý člen v jeho domácnosti nepomáhal. Takých rodín bolo cez 165 tisíc. Výraz „samoživiteľky“ používame preto, že v spomínaných neúplných rodinách bola tým jediným starajúcim sa dospelým z 90% žena.

Ako to všetko začalo

Keď som Kamila stretla, zdalo sa mi, že nemôžem byť šťastnejšia. Bol skutočne milý a veľmi zdvorilý. A čo viac? Bol dokonca o tri roky mladší než ja. Dlho som mala smolu na mužov a zrazu o mňa stál krásny, mladý a inteligentný muž. Jednoducho som neodolala a veľmi rýchlo som sa do neho zamilovala. Moje šťastie bolo o to väčšie, keď som zistila, že moje city opätuje.

Veľká láska. Veľké nádeje.

Stretli sme sa v kníhkupectve, kedy sme obaja siahli po rovnakej knihe. Teda stretnutie priamo literárne. 😊 Mala som veľkú radosť, naše prvé rande prebehlo v príjemnej kaviarni, kde sme hovorili predovšetkým o filmoch a knihách … Potom takisto o sebe … S randením sme pokračovali celý rok a potom sme spolu začali žiť. Bolo nám spolu úžasne, až neuveriteľne a Kamil dokonca začal hovoriť o deťoch. Mala som veľkú radosť, hovorila som si, že by to bolo krásne založiť s ním rodinu. Tešila som sa aj z toho, že to on prvý navrhol možnosť mať spolu deti.

Veľké sklamanie a potom ďalšie…

Keď prišiel na svet Honzík, Kamil bol nadšený. Pozeral na neho ako na poklad. Aspoň to tak v pôrodnici vyzeralo. Ale hneď ako sme dorazili domov a ja som sa na to tak tešila, začal byť Kamil veľmi podráždený. Vadil mu plač malého, nezvládal nočné budenie, a to k nemu takmer nevstával … Pravdou je, že som na neho kvôli stálemu dojčeniu a starostlivosti o bábätko nemala toľko času. Ale snažila som sa. Avšak Kamil mi večne niečo predhadzoval a vyčítal, nič sa mu nepáčilo. V skutočnosti som nemala vôbec čas premýšľať nad tým, že máme nejaké problémy. Všetok čas skutočne zaplnil Honzík. Postupným sledom udalostí som zistila, že už spolu takmer nehovoríme … A po roku som prišla na to, že som opäť tehotná …

Odchod

V dňoch, kedy som sa vrátila s malou Natálkou z pôrodnice nebol Kamil takmer doma. Vôbec mi s deťmi nepomáhal. Zdal sa mi uzavretý, ľahostajný. Keď som sa ho pýtala čo sa deje alebo kde celý deň je, tak mi väčšinou len stručne odpovedal, že v práci a že nestíha, pretože má veľa zákaziek, tak je trochu nervózny, ale to sa mi nezdalo. Avšak dôležitosť som tomu neprikladala, aj keď pomoc by som uvítala. Raz ráno ma Natálka zobudila plačom, tak som ju išla nakŕmiť a na posteli som našla odkaz. Bol od Kamila. Písal, že od nás odchádza, že rodičovstvo nezvláda, že to nie je pre neho a že ja som skvelá matka! Nech sa nehnevám, ale vraj to dobre zvládnem aj bez neho a tiež nezabudol dodať, že sa zamiloval … do inej a mladšej … A bolo to … Jeho skriňa zívala prázdnotou … Ja som cez plač nevidela ani na malú a ani teraz sama neviem, ako som ju nadojčila … Honzík plakal so mnou.

Sama s deťmi

Utápala som sa vo svojich depresiách a vôbec som nevedela ani netušila, čo budem robiť, ako všetko sama utiahnem a pod. Bola som úplne na dne a vyčerpaná. Šťastie bolo, že mi zostal byt, ale netušila som, ako ho z materskej zaplatím … Musela som začať chodiť na brigády. Doma mi pomáhala mamička, bez nej by som to ťažko spočiatku zvládla. Potom som zapojila pestúnky a kamarátky, musela som rýchlo skĺbiť starostlivosť o deti s prácou, aby som mala peniaze na všetky naše výdavky … Natálka bola maličká a mrzelo ma, že sa jej nemôžem toľko venovať, koľko by som chcela. Vedela som, že jej bude celý život niekoľko mojich objatí chýbať, ale nedalo sa nič robiť … Ani neviem, kde som brala silu …

Ako to len zvládnuť?

Doteraz sa trápim nad predstavou, ako to len všetko zvládnem … Čo budem robiť, až budú obe deti v škôlke … kto ich bude vyzdvihovať, kto bude čakať s nimi na to, až prídem z práce? Nebude deťom chýbať moja výchova? Nebudem ich zanedbávať? Viem, že budem musieť pracovať od rána do večera, aby som zaplatila nájom a uživila nás … Výživné od Kamila nebolo moc kvantitatívne „výživné“, musím sa teda otáčať … Budem musieť pracovať aj doma cez noc a skutočne neviem, ako budem stíhať … Mám šťastie , že moja práca manažérky ma napĺňa a finančne mi vystačí … Ale nie som si istá, ako budú vo firme tolerovať moju potrebu byť s deťmi … Bude to veľmi ťažké a mám strach. Môžem byť len rada, že mám skvelých rodičov a priateľov, ktorí mi pomáhajú, netuším, čo by som bez nich robila … Vôbec si nedokážem predstaviť, ako to bez pomoci zvládajú iné samoživiteľky a sama ani nepredvídam, ako len všetky svoje role dotiahnem do konca …

Prečítajte si aj ďalšie príbehy mamičiek.

Mohlo by Vás tiež zaujímať

2 comments on “Zostala som s deťmi sama

  1. Pingback: Čo mi materstvo dalo … | Blog Mimulo

  2. Pingback: Tehotenstvo očami muža | Blog Mimulo

Pridaj komentár

CzechSlovakia